9Sžsk/42/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: G. W., narodený XX. J. XXXX, bytom X. J. XX, XXX XX Y., zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 1. júna 2020, číslo 52892-2/2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. apríla 2021, č.k. 6Sa/21/2020-54, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách ustanovenia § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

4. Za relevantnú, z pohľadu právneho posúdenia veci, krajský súd považoval časť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý poukázal na to, že žalobca iba formálne spísal s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa, o ktoré sa vlastne ani fakticky nemôže starať, pretože jeho výkon práce je v 12 až 24-hodinových službách a jeho práca je v sídle zamestnávateľa, t.j. v Poprade.

zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“). Krajský súd stručnou analýzou charakteru predmetu úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a zákona 571/2009 Z. z. (poukazujúc na rozdielnosti medzi sociálnym poistením a štátnou sociálnou dávkou) odôvodnil nevhodnosť aplikácie analógie pojmu riadna starostlivosť pri interpretácii pojmu starostlivosť a uviedol, že „.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia aj dôsledne odôvodnili a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

II. Kasačná sťažnosť

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca kasačné dôvody v úvode kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.

Podstatný priestor žalobca venoval citácii ustanovení správneho súdneho poriadku a zákona č. 461/2003 Z. z. 9. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a teda dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP identifikoval v tom, že krajský súd (podľa názoru žalobcu) za podmienky vzniku nároku na materské iného poistenca nesprávne považoval aj podmienku absencie príjmu a podmienku poskytovania osobnej starostlivosti dieťaťu. K prvej zo zmienených podmienok žalobca uviedol, že: „Ak by teda podmienka absencie príjmu mala byť jednou z podmienok pre vznik nároku na materské, bola by rozhodne uvedená v zákone.“. K otázke posudzovania splnenia podmienky poskytovania osobnej starostlivosti dieťaťu žalobca uviedol, že „ ... žalobca má za to, že práve preto sa má použiť pojem starostlivosti o dieťa v zákone o rodičovskom príspevku, v zmysle ktorého riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/ 2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v platnom znení.“. 10. Následne žalobca odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu krajským súdom a teda dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP bližšie opísal v záverečnej časti kasačnej sťažnosti konštatujúc, že „... Žalobca má za to, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe - Krajský súd Prešove, sp.zn. 8Sa/6/2019, pričom poukazuje na nasledovné rozhodnutie Krajské súdu Trnava, sp.zn. 44Sa/5/2019...“. 11. Žalobca navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca ďalej v rámci sťažnostného návrhu uviedol „...resp. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/21/2020 zo dňa 15.04.2021 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného 52892-2/2020-BA zo dňa 01.06.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.“.

IV. 1. Referenčné právne normy

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

28. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

30. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2001 Z. z.“), služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, d) policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. 36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. 37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z., podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

XX. J. XXXX, že po dohode s manželom zveruje dieťa do starostlivosti žalobcovi) bola uzavretá dňa 2. augusta 2019, deň prevzatia starostlivosti o dieťa je v nej označený 2. august 2019, - žalobca v čestnom vyhlásení z 2. augusta 2019 uviedol, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z., - matka dieťaťa si žiadosťou zo dňa 31. júla 2019 adresovanou príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 2. augusta 2019 z dôvodu „ ... že otec dieťaťa nastupuje 02.08.2019 na materskú dovolenku“, - podľa písomného vyjadrenia riaditeľa Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade z 27. septembra 2019 „ ... žalobca nečerpá materskú dovolenku a pracovný čas má nerovnomerne rozvrhnutý v pracovných zmenách t.j. 24 hod. pracuje v zmene a potom má 48 hod. voľno.“, - z prehľadu dochádzky žalobcu za obdobie mesiacov august 2019 až december 2019 okrem iného vyplýva, že mal žalobca v mesiaci august 2019 5x 24 hodinovú službu, v mesiaci september 2019 7x 24 hodinovú službu, v mesiaci október 2019 10x 24 hodinovú službu, v mesiaci november 2019 8x 24 hodinovú službu a v mesiaci december 2019 8x 24 hodinovú službu, nad rámec uvedených 24 hodinových služieb mal žalobca v označenom období aj kratšie služby, ktorých presný súpis a rozsah je súčasťou administratívneho spisu, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 30. septembra 2019, číslo: 200-016013-CA04/ 2019 postupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nárok na materské nepriznal, žalovaná toto rozhodnutie na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 80635-2/2019-BA z 12. decembra 2019 zrušila a vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie, - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 28. februára 2020, číslo: 200-004033-CA04/2020 postupom podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi nárok na materské nepriznal, nepriznanie odôvodnil najmä poukazom na skutočnosť, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak poistenec dieťa do starostlivosti v skutočnosti prevezme, pričom na splnenie podmienky nestačí iba spísanie formálnej dohody, - žalovaná odvolanie žalobcu z 8. apríla 2020 preskúmala a vo veci rozhodla rozhodnutím z 1. júna 2020, číslo 52892-2/2020-BA tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu potvrdila. V podstatnom žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou z podmienok vzniku žalobcom uplatneného nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. V tejto súvislosti žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla: „ ... navrhovateľ, ktorý si nárok na materské uplatnil z dobrovoľného nemocenského poistenia a v dohode o prevzatí dieťaťa do starostlivosti sa formálne zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa, aj po 2. auguste 2019 naďalej vykonáva službu ako príslušník Hasičského zboru, za obdobných podmienok, za ktorých ju vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal.“. - rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, pričom následný postup krajského súdu a žalobcu je bližšie opísaný v časti I. až III. tohto rozhodnutia vyššie.

49 . . . . . . vykladať- rovnako ako je to pri výklade rodičovského príspevku. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne pomocou inej plnoletej fyzickej osoby alebo dokonca aj pomocou právnickej osoby.“. Žalobca teda pochybenie krajského súdu videl najmä v jeho závere, že podmienkou vzniku nároku na materské je faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čoho dôsledkom je prerušenie, resp. zníženie rozsahu pracovnej činnosti žiadateľa o materské.

Jazykovo-gramatický výklad výlučne ustanovenia § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. (v platnom znení, resp. § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom ku dňu podania žiadosti o materské) v danom prípade celkom nepostačuje, keďže takýto jednoduchý výklad zákona nie je možné bezvýhradne akceptovať. Znamenal by totiž určitú možnosť obchádzania zákona a jeho zneužitia, resp. išlo by o výklad explicitne popierajúci účel a zmysel zákona.

V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. Jazykový, systematický, teleologický, historický aj porovnávací výklad má spoločného menovateľa vo formách logickej argumentácie. Prvou sledovanou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu.

K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov teda nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. Podľa kasačného súdu otrocké nasledovanie doslovného znenia zákona nemá v modernom práve opodstatnenie.

nemožno ignorovať a podceňovať. Kasačný súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Interpretáciou právnej normy sa vo všeobecnosti rozumie objasnenie zmyslu a obsahu platných právnych noriem, vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu.

Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov. 44. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie (§ 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorého rozsah je určený v ustanovení § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že sociálnym poistením je: a) nemocenské poistenie, b) dôchodkové poistenie, c) úrazové poistenie, d) garančné poistenie a e) poistenie v nezamestnanosti. Zákon pojmovo vymedzuje nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Týmto ustanovením je v základnom rámci vymedzený účel nemocenského poistenia, ktorým je kompenzácia straty alebo zníženia príjmu pre prípad (v dôsledku) dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Formou kompenzácie sú nemocenské dávky, ktoré zákonodarca vymenúva v § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Jednou z týchto dávok je materské (§ 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Účelom

45. Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.

47. Jednou z osobitných podmienok vzniku nároku na materské iného poistenca je skutočnosť, že sa iný poistenec o dieťa stará. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu ako podmienku vzniku nároku na materské zákon č. 461/2003 Z. z. explicitne nevymedzuje. Možno ho však aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov), jednak z právnej úpravy obsiahnutej v § 51 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Pokiaľ by totiž pre vznik nároku na materské postačovala

do 31. decembra 2010). Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky.

Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na

najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Z uvedeného je zrejmé, že podmienky stanovené zákonom č. 328/2002 Z. z., za ktorých je možné na účely materského prevziať dieťa do osobnej starostlivosti sú vymedzené užšie, než podmienky plynúce z § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, keďže sa prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba v rámci všeobecného systému

50. Aplikujúc vyššie uvedený výklad referenčných noriem na prejednávanú vec možno teda uzavrieť, že v prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca vykonával prácu v plnom služobnom pomere, bez toho, že by písomne požiadal o zmenu pracovného režimu, dĺžka základného času služby v týždni bola podľa zákona č. 315/2001 Z. z. rozvrhnutá

pracovných podmienkach. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské.

Kasačný súd teda len v stručnosti uvádza, že uvedená podmienka má svoje normatívne zakotvenie v ustanovení § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Ako už bolo skôr uvedené, účelom nemocenského poistenia nie je poskytovať poistencovi príplatok alebo akýsi doplnkový „benefit“ k príjmu, ale kompenzovať (aspoň čiastočne) výpadok príjmu, ktorý nastal z dôvodu vzniku sociálnej (zákonom č. 461/2003 Z. z. predpokladanej) situácie.

. .“, ktorým žalobca dôvodil existenciu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP najvyšší správny súd uvádza, že žalobca v kasačnej sťažnosti ani len neoznačil akékoľvek rozhodnutie kasačného súdu. Žalobca teda nevymedzil v čom má spočívať ním tvrdený odklon krajského súdu a akej konkrétnej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sa má tento týkať.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2021