9Sžsk/46/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: A. H., bytom XX-XXX S. XXX, N. W., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, Slovenská republika, proti žalovanej (sťažovateľke): Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pôvodne za účasti ďalšieho účastníka: Complex HM, pôvodne so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45517991, ktorý zanikol dňa 20.10.2021, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10943-4/2018-BA, zo dňa 03.07.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 18Sa/3/2019-68 zo 06.02.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobca má právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ správne orgány rozhodovali o zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy, je preskúmavané rozhodnutie duplicitným, keďže zánik poistenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého platnosť nebola spochybnená, a tiež je vydaným v rozpore s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad, a jednak, žalovaná v čase svojho rozhodovania už nemala právomoc rozhodovať o zániku poistenia zamestnanca - žalobcu podľa slovenskej legislatívy, keď v dobe rozhodovania žalovanej už bolo v súlade s nariadeniami EÚ určené, že žalobca podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Poľskej republiky.

Trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie bola oprávnená vydať, pričom toto je v súlade so zákonom a koordinačnými nariadeniami. Mala za to, že formulár PD A1 je len deklaratórnym potvrdením určenia uplatniteľnej legislatívy, ktorý je možné dodatočne zrušiť alebo vyhlásiť za neplatný, preto nemôže nahradiť samotné rozhodnutie o vzniku, zániku alebo nevzniku poistenia v sporných prípadoch. Ohľadom svojho oprávnenia rozhodovať o vzniku povinného poistenia argumentovala rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/41/2015, 1Sžso/66/2015, 1Sžso/ 12/2016, 9Sžso/32/2016 a 9Sžso/177/2015 a pre ňu priaznivou judikatúrou krajských súdov v Žiline a v Prešove. 4. Žalobca ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrili.

6. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

11. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 12. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

14. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 16. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s vedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia. 18. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

20. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

24. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti. 25. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

28. Podľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

29. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 30. V konaní nebolo sporné, že žalobcom je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu sa priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. 32.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS. 33. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia písomnosťou zo dňa 18.10.2013 zaslala žalovanej oznámenie (kópiu listu) týkajúcu sa určenia príslušnej legislatívy podľa čl. 13 základného nariadenia vo veci žalobcu, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že žalobca od 01.09.2013 podlieha v rámci sociálneho poistenia poľskej legislatíve na základe čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Uvedené plne korešponduje aj údajom uvedeným v písomnosti - formulári PD A1 zo dňa 31.08.2012, z ktorého nepochybne vyplýva, že na žalobcu (ako zamestanca) sa práve od od 01.09.2011 do 31.08.2013 vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky. Neobstojí tak argument žalovanej, že z prihlášky - registračného listu fyzickej osoby vyplýva, že zamestnávateľ ešte dňa 06.09.2011 prihlásil žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov až do 31.12.2013, v dôsledku čoho mala

34. Kasačný súd (v zhode s názorom krajského súdu) tak považoval určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle koordinačných nariadení za relevantné. Stotožnil sa preto s konštatovaním krajského súdu, že po určení poľskej legislatívy za uplatniteľnú (od 01.09.2013), slovenské orgány verejnej správy (žalovaná a ani jej pobočka) už konať nemohli, na čom nič nemení ani skutočnosť, že obsahom rozhodnutia pobočky žalovanej z 20.09.2013 bolo len faktické deklarovanie, že poistný vzťah žalobcu v Slovenskej republike zanikol dňa 31.08.2013, ktorá skutočnosť plne korešpondovala údaju uvedenému v písomnosti špecifikovanej v bode 34 odôvodnenia a samotným účastníkom aj bola známa.

36. K rovnakým záverom súd dospel aplikáciou slovenského právneho poriadku. Sociálna poisťovňa ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom určeným zákonom, v tomto prípade zákonom o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje právomoc žalovanej vykonávať sociálne poistenie ako aj jeho rozsah, pričom tiež určuje jej špeciálne oprávnenia vo vzťahu k inštitúciám členských štátov Európskej únie, avšak aplikáciu legislatívy iného členského štátu v prípade jej určenia zákon medzi právomoci Sociálnej poisťovne nezaradil. Keďže došlo k právoplatnému určeniu legislatívy Poľskej republiky (čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia), iba inštitúcia ZUS má právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia.

38. K judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzanej žalovanou kasačný súd dodáva, že vzhľadom na odlišný právny názor vyjadrený v rozhodnutiach rôznych senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 1Vs/1/2018 (na ktoré dôvodne poukázal už krajský súd) prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti zjednotil. V tomto uznesení uviedol, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

41. V priebehu kasačného konania kasačný súd zároveň zistil, že dňa 20.10.2021 došlo k ex offo výmazu spoločnosti Complex HM, s.r.o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45517991 podľa § 8a ods. 2 zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, keď uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/4/2018-38 zo dňa 30.03.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2021, došlo k zrušeniu uvedenej spoločnosti (ďalšieho účastníka konania) bez likvidácie. Nakoľko ďalší účastník konania, spoločnosť Complex HM, s.r.o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45517991 dňa 20.10.2021 zanikla bez právneho nástupcu, kasačný súd o trovách kasačného konania ďalšieho účastníka konania už

V Bratislave dňa 15. decembra 2021