9Sžsk/61/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200714.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/154/2019
- IČS
- 5019200714
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) a JUDr. Michala Matulníka, PhD., vo veci žalobcu: SLOVMONT, družstvo, Ružomberok, IČO: 31575838, Sv. Anny 1, Ružomberok, zastúpeného: JUDr. Gabriela Bírošová, advokátka, Moyzesova 939/46, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 12. novembra 2019 č. 63028-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30 S 154/2019-60 z 21. apríla 2020 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol v roku 2013 zamestnávateľom zamestnancov, ktorí boli účastní na sociálnom poistení. Žalovaná mu postupne predpísala rozhodnutím z 30. apríla 2013 poistné v sume 6.900 € za január 2013, rozhodnutím zo 14. júna 2013 poistné 5.549,19 € za apríl 2013, rozhodnutím z 15. júla 2013 poistné 14.671,68 € za máj 2013, rozhodnutím z 9. septembra 2013 poistné 14.1472,75 € za február a marec 2013, rozhodnutím z 13. septembra 2013 poistné 5.240,42 € za júl 2013 a rozhodnutím z 15. októbra 2013 poistné 11.239,17 € za august 2013. Všetky rozhodnutia sa stali právoplatnými a vykonateľnými. 2. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 4 R 3/2013, ktoré bolo uverejnené v čiastke
Obchodného vestníka vydanej 18. októbra 2013, začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Ďalším uznesením, ktoré bolo uverejnené v čiastke vydanej 19. novembra 2013, okresný súd povolil reštrukturalizáciu žalobcu a vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky. Žalovaná si prihlásila pohľadávky na poistnom, ktoré bolo predpísané označenými rozhodnutiami, v celkovej výške 64.536,40 € a reštrukturalizačný správca žalobcu
ich uznal. Okresný súd uznesením z 12. júna 2014, ktoré bolo uverejnené v čiastke Obchodného vestníka vydanej 19. júna 2014, potvrdil schválený reštrukturalizačný plán žalobcu. Podľa tohto plánu sa mala prihlásená pohľadávka žalovanej uspokojiť v celom rozsahu vo štvrťročných splátkach po jednej šestine pohľadávky.
Po skončení reštrukturalizácie žalobca v rokoch 2015, 2016, 2017 a 2018 naďalej zostal zamestnávateľom zamestnancov, ktorí boli účastní na sociálnom poistení. 3. Pobočka Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 21. júna 2019 predpísala žalobcovi penále z dlžného poistného za september a október 2013, marec až september, november a december 2015, január až december 2016, júl až december 2017, január až máj a júl až december 2018 v sume 10.315,13 €, ktorého výpočet bol ozrejmený v prílohe
rozhodnutia. Na odôvodnenie stručne uviedla, že penále predpísala podľa § 240 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože žalobca v rozpore s § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 cit. zák. a § 26 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovo sporení v znení neskorších predpisov nezaplatil poistné a príspevky do ôsmeho
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. 4. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal a namietol, že jedným z účinkov reštrukturalizačného plánu bolo, že veritelia odpustili žalobcovi majetkové sankcie z prihlásených pohľadávok vrátane penále. Okrem toho reštrukturalizačný plán zmenil splatnosť dlžných pohľadávok z poistného a žalobca plán plní, preto nie je v omeškaní. Žalovaná mala podľa § 151 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odpísať pohľadávky, ktoré neboli uspokojené v reštrukturalizácii. Žalovaná však tu preskúmavaným rozhodnutím z 12. septembra 2019 toto odvolanie zamietla. Zdôraznila, že reštrukturalizácia sa týkala najneskôr poistného za
mesiac august 2013. Penále predpísané rozhodnutím pobočky sa týka poistného za neskoršie kalendárne mesiace a podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nebolo dotknuté reštrukturalizáciou. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 16. septembra 2019.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietol, že žalovaná neprihlásila penále do reštrukturalizácie. Prihlásila si len dlžné poistné, ktorého splatnosť bola zmenená reštrukturalizačným plánom. Žalovaná nemohla prepísať penále pred uplynutím takto predĺženej splatnosti. Dňa 3. marca 2020 žalobca predložil správnemu súdu repliku, v ktorej predniesol, že pohľadávka na poistnom za september a október 2013 vznikla už uplynutím príslušných mesiacov, teda pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, a preto v nej mala byť prihlásená. Ak nebola, stala sa podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nevymáhateľnou. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 30 S 154/2019-60 túto správnu žalobu zamietol. Vyšiel z toho, že podľa názorov judikatúry právo na penále vzniká až jeho právoplatným predpísaním. V prerokúvanej veci tak toto právo vzniklo až 16. septembra 2019, teda po skončení reštrukturalizácie, a tak ho v nej žalovaná nemusela uplatniť. Okrem toho sa penále týka poistného za obdobie od septembra 2013. Pohľadávka na toto poistné nebola dotknutá
schváleným reštrukturalizačným plánom, preto sa jej netýka ani zmena splatnosti poistného. Námietku žalobcu, že pohľadávky na poistnom za mesiace september a október 2013 sa stali nevymáhateľné, považoval správny súd za oneskorenú, pretože ju žalobca predniesol až v replike po uplynutí lehoty podľa § 181 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Zopakoval, že penále bolo predpísané aj za dlžné poistné za mesiace september a október 2013. Tieto pohľadávky vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, preto ich žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie. Ak tak neurobila, stali sa podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nevymáhateľné. Žalobca nesúhlasil, že by túto námietku uplatnil oneskorene, pretože už v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 7. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Pohľadávka na poistné za september a október 2013 podľa nej vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania, k čomu odkázala na početné súdne rozhodnutia.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). Kvôli vylúčeniu členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej z dôvodu podľa § 87 ods. 2 SSP na jej miesto v súlade s rozvrhom práce nastúpil JUDr. Michal Matulník, PhD. 9. Žalobca v kasačnej sťažnosti uplatňuje v podstate dva kasačné body: jednak opakuje svoj názor, že penále z poistného za mesiace september a október 2013 nebolo možné predpísať, lebo samo toto poistné nie je vymáhateľné, jednak namieta, že správny súd nepostupoval správne, ak na túto námietku neprihliadol. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd sa touto námietkou skutočne nezaoberal, pretože ju považoval za uplatnenú oneskorene.
Z logiky veci je tak úlohou kasačného súdu najskôr preskúmať, či sa správny súd mal alebo nemal touto námietkou zaoberať. K jej meritórnemu posúdeniu by totiž bolo možné pristúpiť, len ak by sa ňou musel zaoberať správny súd.
10. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovanej - Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho je táto vec podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnou vecou. Žalobcom je družstvo, ktoré je podľa § 222 ods. 1 Obchodného zákonníka právnickou osobou. Podľa § 202 ods. 2 SSP platí, že ak je žalobcom právnická osoba, musí správna žaloba obsahovať náležitosti uvedené v § 202 ods. 1 aj § 182 ods. 1 SSP. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP tak musí taká správna žaloba obsahovať dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Judikatúra už v tomto smere vyslovila, že žalobca sa nemôže uspokojiť so všeobecnými odkazmi na určité ustanovenie zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca totiž musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ tvrdenej nezákonnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžfk 40/2019).
11. Žalobcom nie je fyzická osoba, ktorá by podľa § 203 ods. 1 SSP v správnych veciach mohla meniť a dopĺňať rozsah a dôvody žaloby až do rozhodnutia správneho súdu. Žalobcom je právnická osoba, preto sa podľa § 199 ods. 3 SSP aj v sociálnych veciach použije § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vychádzajúc z vymedzenia tejto legislatívnej skratky v § 181 ods. 1 písm. e) SSP za rozšírenie alebo doplnenie o ďalšie žalobné body treba považovať doplnenie nových skutkových a právnych dôvodov, z ktorých žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné.
Takéto rozšírenie je možné len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, teda v tu prerokúvanej veci do dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Pretože preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené doručením 16. septembra 2019, podľa § 69 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 5 SSP posledným dňom tejto lehoty bol 18. november 2019.
12. V prerokúvanej veci správna žaloba žalobcu obsahovala len jeden žalobný bod vymedzený spôsobom, akým to predpokladá § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca namietol, že pohľadávka žalovanej na penále je podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nevymáhateľná, lebo nebola prihlásená v reštrukturalizácii, a že reštrukturalizačným plánom bola zmenená splatnosť poistného, takže s jeho zaplatením žalobca nebol v omeškaní a neboli splnené podmienky predpísania penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nemožno v zmysle citovaného § 182 ods. 1 písm. e) SSP chápať ako žalobný bod, ktorý by zahŕňal každý mysliteľný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preto nemožno v tomto všeobecnom odkaze vidieť uplatnenie námietky, že pohľadávka na poistnom za mesiace september a október 2013 vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a ak nebola prihlásená, stala sa nevymáhateľná, takže za omeškanie s jej zaplatením nemožno predpísať penále.
13. Túto námietku žalobca prvýkrát dostatočne skutkovo a právne odôvodnil v replike, ktorá však bola správnemu súdu doručená až 3. marca 2020, teda neskôr než 18. novembra 2019. Žalobca tak rozšíril svoju správnu žalobu o tento nový žalobný bod až po uplynutí lehoty podľa § 181 ods. 1 SSP. Takéto rozšírenie je podľa citovaného § 183 SSP oneskorené, a preto naň správny súd nesmel prihliadať.
IV. Záver
14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak žalobca nedôvodne vytýka správnemu súdu, že neprihliadol na riadne uplatnené žalobné body, a jediný sťažnostný bod uplatnený v jeho kasačnej sťažnosti nie je dôvodný. Preto kasačný súd túto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo veci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. marca 2022