9Sžsk/62/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: O. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. G. XX, B., A. F., právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, za účasti: WERPAL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47237236, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17402-3/2018-BA zo dňa 14.02.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 25Sa/47/2019 63 zo dňa 23.04.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline, rozsudkom č.k. 25Sa/47/2019-63 zo dňa 23.04.2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 17402-3/2018-BA zo dňa 14.02.2018, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca č. 49011-1/2015-CA zo dňa 13.08.2015 a odvolanie zamestnanca - žalobcu 1/ zamietla. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodnuté tak, že O. Z. nevzniklo od 01.04.2014 do 08.07.2015 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WERPAL s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47237236 podľa slovenskej legislatívy.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Sociálnej poisťovni bolo 29.05.2015 doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, z ktorého vyplýva, že O. Z. od 01.10.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené mu preto nevzniklo povinné poistenie ako zamestnancovi WERPAL, s.r.o. od 01.04.2014 do 08.07.2015 podľa slovenskej legislatívy.

Uviedla, že zamestnávateľ WERPAL s.r.o., Palárikova 76, Čadca sa od 01.03.2012 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedeného Sociálnou

16 ods. (1) - (3) a článok 76 ods. 4 vykonávacieho nariadenia poukázala na oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS (žalovanej doručené 26.05.2014) číslo 220100/15/ 2014/72062407075/DU-UE, ktorým ZUS určila, že O. Z. podlieha v období od 01.04.2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.

Uznala, že závislá činnosť O. Z. pre spoločnosť WERPAL s.r.o. je zanedbateľného charakteru a teda určujú, že menovaný bude v súlade s článkom 11 (3) a/ základného nariadenia podliehať od 01.04.2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

sociálneho zabezpečenia. To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia bydliska O. Z. v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v článku 16 vykonávacieho nariadenia určila, že menovaný bude od 01.04.2014 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Námietky zamestnanca, uvedené v odvolaní, nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

5. Krajský súd mal za preukázané, že žalobcom je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom WERPAL s.r.o. v Slovenskej republike.

uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 z 27.04.2016). Dvojmesačná lehota na vznesenie prípadných námietok proti určeniu uplatniteľnej legislatívy stanovená v článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia márne uplynula dňa 29.7.2015, čím sa predmetné určenie stalo definitívnym. Z uvedeného bolo tak

6. Krajský súd uviedol, že bolo v kompetencii Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca rozhodnúť podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") o nevzniku jednotlivých povinných poistení žalobcu ako zamestnanca WERPAL, s.r.o. od 01.04.2014 do 08.07.2015 podľa slovenskej legislatívy. Žalobca bol ako zamestnanec zamestnávateľa prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia od 01.04.2014, pričom v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z tohto dôvodu bola žalovaná nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu v registri poistencov.

04.12.2018, v ktorom bol prijatý záver, ktorý judikatúru v tejto oblasti zjednotil. 7. S prihliadnutím na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle čl. 4 (3) zmluvy o Európskej únii (rozsudok ESD C-202/97 alebo C-2/05) správny súd uviedol, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej nemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne predpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia. Žalovaná preto bola povinná akceptovať definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov. 8. Krajský súd sa v bode 12 vyjadril aj k žalobcom navrhovanému postupu podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. m. 9Sžso/160/2015. Uviedol, že v tomto rozhodnutí bola riešená situácia, keď sa v správnom spise nenachádzal dôkaz o určení uplatniteľnej legislatívy, ktorý by sa týkal konkrétne žalobcu. Z tohto rozhodnutia nevyplýva zásadný právny záver, že pokiaľ takéto rozhodnutie o určení legislatívy bolo vydané, nie je možné rozhodovať o nevzniknutí povinných poistení v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. V danom prípade nebolo možné ani podporne aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/ 20/2015 zo 14.12.2016, ktorý sa týkal iného skutkového prípadu, a to dohody v zmysle čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia, kde Najvyšší súd SR pristúpil k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu, pretože zmienka o tejto dohode v rozhodnutí správnych orgánov absentovala a dohoda nebola ani súčasťou administratívneho spisu. 9. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanej (§ 168 SSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu.

10. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ - žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Namietal, že krajský súd sa v rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, a to konkrétne od zjednocujúceho právneho stanoviska Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018. (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

Vo vzťahu k uvedenému dôvodil tým, že podľa zjednocujúceho právneho stanoviska uvedeného v rozhodnutí Veľkého senátu, najmä nie však výlučne podľa bodov 48 a 49 v spojení s bodmi 14 a 16 odôvodnenia platí vo veciach s rovnakým skutkovým stavom, ako je prejednávaný skutkový stav v tejto

Na základe vyššie uvedeného, ak bolo vo vzťahu k fyzickej osobe súbežne vykonávajúcej zamestnaneckú a podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a Poľska určená v súlade s príslušnými koordinačnými nariadeniami Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia (základné a vykonávacie nariadenie) rozhodná legislatíva Poľskej republiky, nie je viac možné vo vzťahu k tejto osobe aplikovať legislatívu Slovenskej republiky, teda zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa preto nie je oprávnená vo vzťahu k týmto osobám, a to ani v prípadoch, kedy si tieto osoby podali prihlášku do slovenského systému sociálneho poistenia, rozhodovať o vzniku alebo zániku ich účasti v systéme sociálneho poistenia a povinnosťou Sociálnej poisťovne bude podanie - prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať poľskej inštitúcii". Na základe uvedeného má žalobca za to, že vychádzajúc z administratívneho spisu žalovanej je v predmetnej veci nesporné, že v čase po podaní riadnej prihlášky žalobcu do verejného systému sociálneho poistenia došlo medzi žalovanou a príslušnou poľskou sociálnou poisťovňou vo vzťahu k žalobcovi postupom

13. Sťažovateľ ohľadom na prijaté zjednocujúce právne stanovisko v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že rozhodnutia boli vydané bez právneho základu. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca konajúc ako prvostupňový správny orgán bola v zmysle zjednocujúceho stanoviska Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR povinná podanú prihlášku žalobcu do systému slovenského sociálneho poistenia zaslať príslušnej poľskej sociálnej poisťovni a konanie na území Slovenskej republiky vo vzťahu k žalobcovi zastaviť. Akýkoľvek iný právny postup voči žalobcovi v predmetnej veci nemá podľa právneho názoru žalobcu oporu v žiadnom slovenskom právnom predpise, odporuje aktuálnej judikatúre kasačných súdov a je z toho dôvodu nezákonný. Podľa právneho názoru žalobcu na základe uvedených dôvodov neobstojí právny názor krajského súdu prijatý v rozsudku, že žalovaný bol oprávnený po tom, ako došlo k definitívnemu určeniu rozhodnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi podľa čl. 13 (3) vykonávacieho nariadenia, a to z dôvodu, aby odstránil dôsledky

III.

15. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trvala na svojich vyjadreniach a s rozsudkom krajského súdu súhlasila. Zdôraznila, že je povinná kontrolovať správnosť údajov v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. V prípade, že sú v registri poistencov uvedené nesprávne údaje, je povinná urobiť také kroky, aby zosúladila skutkový stav s právnym stavom veci. V tejto súvislosti poukázala na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/41/2015 z 22.08.2017 týkajúci sa obdobných právnych vecí, v ktorom súd ustálil, že „Sociálna poisťovňa je oprávnená rozhodovať o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu, ako zamestnanca, ktorý bol prostredníctvom príslušného formulára zaregistrovaný v registri poistencov". Obdobný právny názor bol vyjadrený aj v rozsudkoch tohto súdu, sp. zn.: 1Sžso/66/2015, 9Sžso/177/2015, 1Sžso/12/ 2016, 9Sžso/32/2016. V súvislosti s uznesením Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018 zo 04.12.2018 žalovaná uviedla, že Veľký senát sa v celom texte svojho uznesenia s požiadavkou zaslať prihlášku poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia nevzniesol.

IV.

Duplika žalobcu bola zaslaná žalovanej na vedomie dňa 28. februára 2022. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd príslušný podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") rozhodovať o kasačnej sťažnosti, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

22. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

24. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informácie o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 26. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými dotknutými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

28. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že zamestnávateľ WERPAL s.r.o. sa od 01.03.2012 prihlásil do registra zamestnávateľov, vedeného Sociálnou poisťovňou zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.04.2014 do 08.07.2015.

Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovala legislatíva dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, ktorý má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.

29. Na úvod kasačný súd uvádza, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS ako príslušná inštitúcia v zmysle článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že žalobca ako zamestnanec zamestnávateľa, podlieha od 1. apríla 2014 právnym predpisom Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, nesúhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej a informovala ZUS o dôvodoch a skutočnostiach, pre ktoré takéto určenie nemôže prijať. Následne bolo dňa 29. mája 2015 Sociálnej poisťovni doručené oznámenie ZUS zo dňa 22. mája 2015, ktorým ZUS na základe analýzy zhromaždených dokumentov uznala argumenty Sociálnej poisťovne uvádzajúce, že práca žalobcu vykonávaná na území Slovenskej republiky vykazuje znaky marginálnej činnosti, za oprávnené, a s prihliadnutím na uvedené skutočnosti určila, že žalobca podlieha od 1. októbra 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

30. V prejednávanej veci žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal oprávnenie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vydať rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o nevzniku povinných poistení žalobcu ako zamestnanca WERPAL s.r.o., Čadca od 01.04.2014 do 08.07.2015 podľa slovenskej legislatívy. Krajský súd sa s uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, s čím sa stotožnil aj kasačný súd.

32. Kasačný súd sa rovnako stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého bolo potrebné vo veci aplikovať výlučne čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach doručených súdom v predmetnej právnej veci poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018 kasačný súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na odstavec 3 strana 17 rozhodnutia, t.j. situáciu, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s

dokumentom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa stali pre ňu záväzné. Zákonodarca túto právnu skutočnosť zakotvil v čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu mocenské orgány štátu konajúce v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy pri aplikácií právnej úpravy na konkrétny prípad sú viazané tiež právne záväznými aktami Európskych spoločenstiev a