9Sžsk/65/2020

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 30, § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ a § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinom do 31. decembra 2018 a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

Uzavrel, že podmienky zákona boli naplnené formálne, ak skutočnú starostlivosť o dieťa poskytovala matka dieťaťa, ktorá bola od 14.04.2016 evidovaná ako poistenec štátu - fyzická osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku. S právnym záverom žalovaného, že od 10.09.2018, kedy žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť na základe novej pracovnej zmluvy zo 07.09.2018 v rovnakom rozsahu a za rovnakú mzdu, ako pred uplatnením nároku na materské, sa krajský súd stotožnil. Zhodne sa stotožnil so záverom, že žalobca reálne nezabezpečoval tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do formálne deklarovaného prevzatia dieťaťa do starostlivosti žalobcu zabezpečovala jeho matka.

Správne orgány dospeli na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobca túto podmienku nesplnil. Splnenie podmienok nemožno posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovnoprávneho vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované žalobcom predloženou Dohodou uzatvorenou medzi matkou dieťaťa a žalobcom. Správne orgány preto oprávnene skúmali, či nedošlo len k formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, pričom uzavretie Dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečenie starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť vyhodnocované individuálne v každom prípade. V rámci zisťovania skutkového stavu je orgán verejnej správy povinný postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne a zároveň musí vykladať zákon v súlade s jeho zmyslom a účelom. V ďalšej časti odôvodnenia krajský

Obdobne zo zákona č. 461/2003 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa vyplýva, že tento príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorá neslúži ako náhrada straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a v tomto zákone uvedená definícia „starostlivosť o dieťa“ slúži len na účely tohto zákona.

dávok . Zatiaľ čo zákon č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný aj iný spôsob obstarania, resp. zadováženia starostlivosti o dieťa, ustanovenie § 49 zákona č. 461/ 2003 Z.z. používa pojem „prevezme“ t.j. nepoužíva pojem zabezpečuje. Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom správny súd ustálil, že za okolností, ktoré existujú v preskúmavanom prípade, pojem „starostlivosť“ bolo potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič , spravidla matka dieťaťa.

Postup orgánov verejnej správy v preskúmavanom prípade zodpovedal účelu a zmyslu zákona. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. O náhrade trov konania rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP).

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil právo žalobcu na spravodlivé prejednanie veci, keď v rozpore s princípom preferencie obsahu procesných úkonov sporových strán zobral do úvahy skutočnosti, ktoré nevyšli najavo v tomto konaní, pričom nešlo o skutočnosti všeobecne známe alebo vyplývajúce z právneho predpisu (§440 ods. 1 písm. f/ SSP) a čl. 11 ods. 4 CSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces bližšie namietal že krajský súd nesprávne interpretoval obsah § 30, §49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z.. 9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bližšie uviedol, že dohoda matky a otca o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca nebola sporná. Potom nebolo na mieste, keď krajský súd uviedol v odseku 22 rozsudku, že výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovnoprávneho vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno však pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti deklarované žalobcom predloženou Dohodou medzi matkou dieťaťa a žalobcom, pretože v zmysle zákona je potrebná dohoda s matkou a nie preukazovanie konkrétností starostlivosti o dieťa. Krajský súd tak nesprávne interpretoval obsah právnej normy § 49 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z., ktorý ho vyložil, tak, že vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom mal správny súd za to, že za okolností, ktoré existujú v preskúmavanom prípade, pojem starostlivosť je potrebné vykladať tak ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa. 10. Ďalej žalobca namietal právny záver súdu, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov , na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver s tým, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské, nakoľko žalobca splnil tak všeobecné ako i osobitné podmienky stanovené zákonom 11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom na ďalšie konanie

18. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 28. januára 2019, číslo: 196-2/2019-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenila výrok prvostupňového správneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom z 5. novembra 2018, Číslo: 200-006852-CA04/2018 tak, že slová „ v období od 10. septembra 2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018“ a v ostatnom odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 10. septembra 2018.

Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské; 28. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a/ splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b/ zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské

30. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok;

Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. 32. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

služby. 35. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca bol od 1. júla 1999 zamestnaný ako zlievarenský robotník - čistič odliatkov u bývalého zamestnávateľa Závod Slovenského národného povstania, a.s. U. nad H..

Žiar nad Hronom. Pracovná zmluva, s druhom práce: technický pracovník v hutníctve, bola uzatvorená na dobu určitú, od 10. septembra 2018 do 24. marca 2019 (stav ku dňu podania žiadosti o materské), - dňa 07. septembra 2018 na predpísanom tlačive B0931457 žalobca požiadal o materské [nárok na materské si uplatnil na základe dobrovoľného nemocenského poistenia; príslušná dohoda o prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzatvorená dňa 9. augusta 2018] - matka maloletého dieťaťa si v zmysle potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 22. augusta 2018 požiadala o odňatie rodičovského príspevku , nakoľko otec dieťaťa bude uplatňovať nárok na materské od 10.

Zároveň v ten istý deň oznámil vznik nového nemocenského poistenia tohto zamestnanca už pred odchodom na rodičovskú dovolenku od 10. septembra 2018 na základe súbežného pracovného pomeru. žalobca vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom .

stotožnila [v odôvodnení zdôraznila, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2018, a preto sa nepovažoval za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa, reálne neprevzal dieťa do starostlivosti, o čom svedčila skutočnosť, že z podania obchodnej spoločnosti Nemak Slovakia s.r.o. zo dňa 5. októbra 2018 vyplynulo, že v prípade oboch právnych vzťahov bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín a základná mesačná mzda 1654 eur].

39. Na úvod najvyšší správny súd poukazuje na to, že jednou zo zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s § 2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je teda

40. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.

Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca namietal konštatovanie správneho súdu v bode 22 rozsudku : „ že výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovného vzťahu ako toho, z ktorého si uplatnil nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť“ najvyšší správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods.

42. Možno teda uzavrieť, že iný poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí starať osobne, v opačnom prípade sa uzavretá dohoda medzi iným poistencom a matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. bude považovať za dohodu výslovne

nemocenské poistenie. Možno taktiež uzavrieť, že žalobca si v rozhodnom období plnil svoje pracovné povinnosti v plnom rozsahu, čo ostatne ani sám žalobca, či už v žalobe, alebo v kasačnej sťažnosti, nespochybňoval. Samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k posudzovaniu nároku na materské, ale predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, o ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobca nemá nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.