9Sžsk/78/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Q.. Š.I. J., nar. XX. XX. XXXX, O. W. Č.. X, S., právne zastúpený advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského č. 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28716-4/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/13/2019-48 zo dňa 30. januára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Sa/13/2019-48 zo dňa 30. januára 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

tak, že vypustila text: „. . .§152a zákona v znení neskorších predpisov. . .“ a „. . .apríl 2015. . .“, a doplnila text: „. . .od 20. apríla 2015 do 30. apríla 2015. . .“ a v ostatnom žalovaná rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia

Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. 3. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na správnosť výšky predpísaného poistného. Žalovaná spresnila obdobie, za ktoré bolo účastníkovi konania napadnutým rozhodnutím predpísané poistné a zároveň vypustila z výroku napadnutého rozhodnutia ustanovenie § 152a zákona č. 461/2003 Z. z..

Správny súd uviedol, že podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, teda licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť; tú môže vykonávať až na základe dohody / zmluvy s iným poskytovateľom. Podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej praxe u iného poskytovateľa a obsah vzájomných vzťahov lekára - držiteľa licencie L1A a iného poskytovateľa, u ktorého môže držiteľ licencie L1A realizovať svoje zdravotnícke povolanie, zákon neupravuje, mlčí aj dôvodová správa. Zákon teda nevylučuje, aby tento vzťah nemohol byt' aj pracovnoprávny, pričom samotné znenie § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení predpokladá možnosť, že držiteľmi oprávnení môžu byt' aj osoby v pracovnoprávnom pomere, a preto nebudú pre účely uvedeného zákona samostatne zárobkovo činnou osobou.

6. Krajský súd poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že žalovaná pre rozhodnutie o tom, že žalobca mal status SZČO, vykonala dokazovanie a skúmala, či žalobca naplnil zákonom stanovené znaky samostatnej zdravotníckej praxe a či dosahoval príjem vyžadovaný zákonom pre vznik a zánik povinného poistenia, teda či všetky príjmy vykázané v daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období súd aj príjmami lekára považovaného za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.

9. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 2Sa/13/2019-48 zo dňa 30. januára 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podala žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačnému súdu navrhla, aby kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľka vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného v celkovej sume 958,85 eur. Uviedla, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatných konaní, v ktorých bolo rozhodnuté, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 1. decembra 2013, ale zaniklo dňa 18. marca 2014 (rozhodnutie č. 2266-3/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017), žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2014 (rozhodnutie č. 2266-2/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017). Obe rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. septembra 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 9. októbra 2017. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola preskúmaná aj v rámci správneho súdneho konania na Krajskom súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k. 7Sa/45/2017-73 zo dňa 20. marca 2018 správnu žalobu, podanú žalobcom proti obom rozhodnutiam zo dňa 29. septembra 2017 zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka uviedla, že rozsudok č. k. 7Sa/45/2017-73 nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou a nadobudol právoplatnosť dňa 30. apríla 2018. Napriek tomu, že žalovaná na túto skutočnosť poukázala priamo v preskúmavanom rozhodnutí a tiež vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.08.2019, správny súd sa s touto námietkou žalovanej nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo v rozpore s § 138 zákona č. 162/2015 Z.z. nepovažoval právoplatný

rozsudok

krajského súdu zo dňa 20. marca 2018 za právne záväzný. 11. Keďže rozhodnutia vo veci zániku a vzniku sociálneho poistenia nie sú predmetom tohto súdneho konania, právne závery krajského súdu vo vzťahu k týmto skutočnostiam spôsobujú podľa právneho názoru sťažovateľky zmätočnosť napadnutého rozsudku, keďže správny súd de facto preskúmal zákonnosť právoplatného rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného poistenia žalobcu a vôbec neprihliadol na právoplatný rozsudok krajského súdu v tejto veci. Krajský súd sa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpísania poistného zaoberal výlučne argumentami smerujúcimi voči rozhodnutiu o zániku sociálneho poistenia, ktoré v tomto súdnom konaní nemožno preskúmať. 12. Sťažovateľka ďalej namietala voči právnemu záveru krajského súdu, ktorý je uvedený v bode 57 a 58 napadnutého rozsudku, že krajský súd opätovne posudzoval zákonnosť postupu žalovanej pri vydaní rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a nie zákonnosť postupu žalovanej pri vydaní rozhodnutia vo veci predpísania poistného.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR podľa § 101e ods. 2 z.č_ 757/2004 Z.z., preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 16.

17. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 28716-4/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že vypustila text: „.

Uvedenými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné poistné, predchádzali nasledovné rozhodnutia žalovanej: - č. 22667-2/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017 (právoplatné dňa 29. októbra 2017), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorá rozhodla tak, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo dňa 1. júla 2014, - č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29. septembra 2017 (právoplatné dňa 29. októbra 2017), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorá rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalovaného ku dňu 1. decembra 2013 a zániku dňa 18. marca 2014. Obe rozhodnutia zo dňa 29. septembra 2017 boli na základe žaloby podanej žalobcom preskúmané v správnom súdnom konaní. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 7Sa/45/ 2018-73 zo dňa 20. marca 2018 zamietol žalobu, keď dospel k záveru, že preskúmavané

20. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým predpísala žalobcovi ako poistencovi za obdobie 20. apríl až 30. apríl, máj a jún 2015 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 958,85 eur.

21. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

23. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla Sociálna pobočka, pobočka Poprad rozhodnutím č. 700-3080027216-GC09/16 zo dňa 23. augusta 2016 tak, že žalobcovi vzniklo povinné poistenie odo dňa 1.7.2014. Následne bolo predmetom súdneho prieskumu, pričom správny súd zamietol žalobcovu správnu žalobu a kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť voči rozsudku

Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku a vzniku povinného poistenia k určitému dňu, nadobudnutím ich právoplatnosti bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jeho statusu nemôže byť žalovanou opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

Sociálnej poisťovne. Kasačný súd sa v danom prípade nemá dôvod od tohto názoru odkloniť. 26. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd upriamil svoju pozornosť výhradne na otázku právneho postavenia žalobcu na účely sociálneho poistenia, napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená v inom administratívnom konaní. Hoci informáciu o vydaní osobitných rozhodnutí o zániku a vzniku poistenia a o ich súdnom prieskume mal správny súd k dispozícii, nijako sa s touto skutočnosťou v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a neurobil ani iné vhodné procesné úkony (napr. prerušenie súdneho konania).

28. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či licencia L1A vydaná žalobcovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 z.č_ 578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bola s konečnou platnosťou pre prípad žalobcu vyriešená v rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/78/ 2020 zo dňa 27. júna 2022.