Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 11. 2021

9Sžsk/79/2020

ECLI:SK:NSSSR:2021:6018200744.1

Odmieta

Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie: Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie: 28Sa/19/2018
IČS: 6018200744
Citované: 1× inými rozhodnutiami
Zdroj: PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: J.. B. K., N.. X. N. XXXX, Y. XXX/XX, Č. A., zastúpeného: Mgr. Miroslav Šandrik, advokát, Strážovská 625/1, Vrbové, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 12. septembra 2018 č. SEĽUZ-102-10/2018-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28 Sa 19/2018-128 z 28. januára 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. Správny súd napadnutým rozsudkom zamietol správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného. V písomnom vyhotovení rozsudku účastníkov správne poučil o tom, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti je podľa § 443 ods. 1 SSP jeden mesiac od doručenia rozsudku. Tento rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu ako elektronický úradný dokument do elektronickej schránky v nedeľu 22. marca 2020 o 00:16 hod. (doručenka č. l. 139). 2. Podaním urobeným elektronicky s autorizáciou a doručeným do elektronickej schránky správneho súdu 31. mája 2020 o 22:27 hod (potvrdenie č. l. 145) podal žalobca proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť. V nej vyslovene predniesol, že vzhľadom na ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii ju považuje za podanú včas. 3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), skúmal najskôr, či bola kasačná sťažnosť skutočne podaná včas. 4. Podľa § 443 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu; osobitné ustanovenie odseku 2 tohto paragrafu sa na prerokúvanú vec nevzťahuje. Plynutie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti je tak spojené s doručením rozsudku správneho súdu. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente v znení účinnom k 22. marcu 2020 platí, že ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň v deň pracovného pokoja, lehota na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň.

5. Pretože 22. marec 2020, kedy bol rozsudok doručený žalobcovi, pripadol na nedeľu, začala podľa citovaného ustanovenia jednomesačná lehota na podanie kasačnej sťažnosti plynúť až 23. marca 2020 (pondelok). Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Posledný deň uvedenej jednomesačnej lehoty by tak v prerokúvanej veci za normálnych okolností pripadol na 23. apríl 2020 (štvrtok). 6. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. však určité lehoty v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynuli. Podľa § 2 ods. 1 cit. zák. ustanovenie § 1 písm. a) platilo rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania. Zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol podľa svojho čl. VI účinnosť dňom vyhlásenia, teda 27. marcom 2020. Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá ešte k 27. marcu 2020 neuplynula, týmto dňom prestala plynúť a jej plynutie pokračovalo až od 1. mája 2020. Lehota teda neplynula celkovo počas 35 dní (od 27. marca 2020 vrátane do 30. apríla 2020 vrátane), ktoré treba k lehote pripočítať (porov. aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 197/2020). Posledný deň lehoty tak po tejto úprave pripadol na (23. apríl + 35 dní =) 28. máj 2020 (štvrtok). 7. Kasačný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ustanovenie § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. hovorí výslovne o neplynutí lehôt počas určitého presne vymedzeného obdobia, nie o prerušení lehôt. Nemožno teda použiť ustanovenie § 165 CSP, podľa ktorého po skončení prerušenia začínajú prerušené lehoty plynúť znova. Pri počítaní lehoty tak nemožno opomenúť jej časť, ktorá z nej uplynula do dňa účinnosti citovaného zákona, t.j. obdobie od 23. do 26. marca 2020. 8. Už len pre poriadok sa podotýka, že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. sa na rozdiel od názoru žalovaného vysloveného vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vzťahuje aj na lehoty v správnych súdnych konaniach. Citované ustanovenie totiž odkazuje len na použitie písmena a) v § 1 (teda pravidla o spočívaní lehôt), nie na celé ustanovenie § 1 vrátane jeho predvetia. Naopak, ustanovenie § 2 si vymedzuje svoj vecný rozsah samostatne a vzťahuje sa na všetky konania pred súdmi. To, že sa nevzťahuje len uplatnenie práv zo súkromnoprávnych vzťahov dosvedčuje aj text za bodkočiarkou v samotnom § 2 ods. 1, ktorý vyslovene hovorí o lehote v trestnom konaní, v ktorom sa zjavne neuplatňujú práva zo súkromnoprávnych vzťahov. 9. Keďže v prejednávanej veci lehota na podanie kasačnej sťažnosti žalobcovi uplynula 28. mája 2020, je kasačná sťažnosť podaná 31. mája 2020 oneskorená. Preto ju kasačný súd podľa § 459 písm. a) SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej dôvodmi. 10. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP. 11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2021