9Sžsk/81/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, X., právne zastúpeného Mgr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 28937-3/2019-BA zo dňa 29.03.2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/24/2019-61 zo dňa 11.03.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 14Sa/24/2019-61 zo dňa 11.03.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

2. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím č. 12564-7/2018-TO dňa 18.10.2018 tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe T. Š.W_ nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 16.01.2017, ale zaniklo až dňa 30.06.2018 na tom základe, že podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

inak. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žalobca za rok 2017 nepodal daňové priznanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, a teda jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2017 bol 0,00 eur, čo je suma nižšia ako 5472,00 eur, t.j. 12-násobok vymeriavacieho základu a teda jeho príjem za rok 2017 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k

Samostatne zárobkovo činná osoba mala povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni všetky vzniky a zániky oprávnení, licencií. Žalobca do vydania rozhodnutia (18.10.2018) uvedenú licenciu Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany nedoložil. V období, v ktorom bol žalobca držiteľom licencie na prevádzkovanie technickej služby zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možný. Daňové priznanie za rok 2017 žalobca nepodal, preto mu povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby nezaniklo dňa 16.01.2017, ale zaniklo dňa 30.06.2018.

Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť v období od 21.06.2011 do 17.01.2017 na základe živnostenského oprávnenia (osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OŽP-B/2011/01704-00002), čo vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Prievidza, č. živnostenského registra 340-31798. Žalobcovi bola udelená licencia č. FT 001046 na prevádzkovanie technickej služby vydaná dňa 06.03.2012 (rozhodnutie o udelení licencie pod č. p. Lic-3/13/2012) s účinnosťou od 06.03.2012 do 16.07.2018.

Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany v súlade s ustanovením § 226 ods. 1 písm. o/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 183/2014 Z.z. (účinnom od 01.07.2014 do 31.12.2017) listom zo dňa 18.01.2017 označeným ako „Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO - oznámenie“ oznámila žalobcovi zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 16.01.2017, pretože mu zaniklo dňa 17.01.2017 oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona.

po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý účastníkovi konania Sociálna poisťovňa oznámila, aby žalobca oznámil Sociálnej poisťovni túto skutočnosť v lehote do 8 dní odo dňa doručenia uvedeného listu. Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany bolo dňa 13.08.2018 doručené z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, oddelenia súkromných bezpečnostných služieb, Oznámenie o odovzdaní licencie č. KRPZ-TN-B-3-027/2012-LIC zo dňa 16.07.2018, z ktorého vyplýva, že žalobca doručil KR PZ v Trenčíne dňa 16.07.2018 písomné oznámenie o ukončení prevádzkovania technickej služby (licencia č. FT 001046 zo dňa 06.03.2012, rozhodnutím o udelení licencie pod č.p. Lic-3-13/2012 na prevádzkovanie technickej služby v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti). Napriek tomu, že žalobca k 17.01.2017 ukončil prevádzkovanie živnosti, avšak na účely zákona č. 461/2003 Z.z. mal aj naďalej právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, na základe licencie č. FT 001046, a preto

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 3 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011, § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z., ako aj príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z.

o vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu povinnosť posudzovať príjmy žalobcu aj z hľadiska ich zdroja, t.j. vo vzťahu k spornej licencii a skúmať, či všetky príjmy v období, ktoré podľa správnych orgánov zakladalo žalobcovi povinné poistenie až do 30.06.2018, boli v príčinnej súvislosti s držbou licencie č. FT001046. Nakoľko sa uvedenými otázkami v rámci dokazovania správne orgány nezaoberali, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu v spojení s vadou nepreskúmateľnosti, rezultujúcou potrebou zrušenia preskúmavaných rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. Správny súd bol toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť aj otázku, kedy skončilo oprávnenie na prevádzkovanie technickej služby na základe licencie č. FT001046 a tiež to, či k ukončeniu oprávnenia podľa zákona č. 473/2005 Z.z. nepredchádzala iná právna skutočnosť (ukončenie živnosti), dôsledkom ktorej je právne alebo faktické znemožnenie realizácie podnikateľskej činnosti využívaním iba špeciálnej licencie. Podľa názoru správneho súdu nestačí iba identifikácia

Riadiac sa právnym názorom správneho súdu správne orgány opätovne rozhodnú o predmete administratívneho konania. 7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP. V konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania.

II.

10. Konkrétne namietala, že napriek tomu, že v prípade žalobcu nejde o držiteľa licencie oprávňujúcej poskytovať zdravotnú starostlivosť, podľa právneho názoru správneho súdu možno závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovené v uznesení sp. zn. 1vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019 zovšeobecniť a aplikovať tak aj na prejednávaný prípad. Vychádzajúc z predmetného uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd zastáva názor, že Sociálna poisťovňa mala pri rozhodovaní o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu posudzovať príjmy žalobcu aj z hľadiska ich zdroja, t.j. vo vzťahu k spornej licencii a skúmať, či všetky príjmy v období, ktoré podľa správnych orgánov zakladali žalobcovi povinné poistenie až do dňa 30.06.2018, boli v príčinnej súvislosti s držbou licencie. Ďalšou otázkou, ktorou sa správne orgány mali zaoberať, bolo to, či by vôbec došlo k vydaniu licencie na prevádzkovanie technickej služby, ak by jej žiadateľ nedisponoval

poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. sťažovateľka tvrdila, že žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj po 16.01.2017. Vzhľadom na existenciu oprávnenia na vykonávanie činnosti, a to licencie na prevádzkovanie technickej služby č. FT 001046, nebolo možné na žalobcu aplikovať § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z, v zmysle ktorého samostatne

12. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na úvahu správneho súdu, podľa ktorej možno/nemožno prevádzkovať technickú službu bez tohto, aby držiteľ licencie na prevádzkovanie tejto služby bol súčasne aj držiteľom živnostenského oprávnenia. Podľa § 68 ods. 1 a 2 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti technickú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie technickej

13. Sťažovateľka nesúhlasila ani s právnym názorom správneho súdu, podľa ktorého by mala skúmať, či žalobca na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby vykonával podnikateľskú činnosť a či z tejto činnosti dosahoval aj príjem.

14. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov dostatočne odôvodňujú výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutí, zhodnotenie príslušných dôkazov a právnych predpisov, na základe ktorých rozhodla a navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (§ 453 ods. 3 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť. 22.

23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

26. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a správneho orgánu prvého stupňa náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku.

28. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 29. Podstatou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 ústavy je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.

31. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 32. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov. Tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 01.10. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

39. Pokiaľ správny súd pri ustálení svojho právneho záveru na vec žalobcu aplikoval právny záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019, rozhodol nesprávne a to z dôvodu, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k.

Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť

nie je potrebný. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.“. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. 40. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za

42. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a odsek 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom na príjem sa neprihliada. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.

Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.