9Sžsk/84/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: CI-SERVIS, a. s., so sídlom Werferova č. 3 Košice, IČO: 36180459, právne zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, so sídlom Mlynská č. 1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 22480-2/2016-BA zo dňa 3.2.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/83/ 2019-15 zo dňa 29.1.2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žalovanej právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) prvostupňovým rozhodnutím podľa § 178 ods. 1, písm. a/, deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z., resp. „zákon o sociálnom poistení“) predpísala žalobcovi CI-servis a.s., Werferova 3, Košice za obdobie január 2009 a február 2009 penále v sume 5.467,81 eur, vypočítané z oneskorene uhradenej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj ako „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že v druhostupňovom konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I. uznesením sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.9.2010 v právnej veci žalobcu o návrhu na povolenie reštrukturalizácie rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči účastníkovi konania. Konštatovala, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. V tomto konkrétnom prípade bolo uznesenie Okresného súdu Košice I. o začatí reštrukturalizačného konania sp.zn. 31R/7/2010 zo dňa 13.9.2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21.9.2010 s tým, že za deň zverejnenia sa považuje deň 22.9.2010. Okresný súd Košice I. v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21.2.2011 uznesením sp. zn. 31R/7/2010 zo dňa 9.3.2011 potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou schôdzou zo dňa 21.2.2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania.

poisťovne na penále vznikla až 21.10.2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t. j. v čase keď už bolo reštrukturalizačné konanie ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Žalovaná ďalej vyslovila názor, že v zmysle výkladu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. Penále ako sankcia za nesplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Uviedla, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t. j. zákonom sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistné a príspevky).

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 700-3410316709-GC04/09 zo dňa 22.04.2009 predpísala účastníkovi konania dlžné poistné a príspevky za mesiac január 2009 a február 2009 spolu v sume 52.984,70 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 01.06.2009. Splatnosť poistného a príspevkov za mesiac január 2009 a február 2009 tak predchádzala procesu začatia povolenia reštrukturalizácie a schváleniu reštrukturalizačného plánu.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaná konštatovala, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistila, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice je správne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. 6. Konajúci správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7S/20/2016-69 zo dňa 13.03.2017, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Na základe žalovanou podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) rozsudkom č. k. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25. 09. 2019 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci na Krajský súd v Košiciach bola vec vedená pod novou sp. zn. 7S/83/2019. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej

Správny súd poukázal na body 19 až 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25. 9. 2019, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/20/2016-69 zo dňa 13. 3. 2017 v tejto veci.

V danej veci totožní účastníci konania argumentovali rovnako ako v tejto veci, pričom ich stanoviská, ako aj právne názory, ktoré zaujali vo veci vedenej pod sp. zn. 7S/21/2016 boli zhodné ako v tejto veci vedenej pod sp. zn. 7S/83/2019.

8. V danom prípade súd z predloženej písomnej dokumentácie mal za preukázané, že žalobca na úhradu svojho dlhu z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za obdobie január a február 2009 zaplatil dňa 27.10.2009 sumu 6.503,22 eur, dňa 10.02.2010 sumu 4.492,63 eur, dňa 07.04.2010 sumu 637,47 eur, dňa 10.05.2010 sumu 1.476,89 eur, dňa 11.05.2010 sumu 3.400,- eur, dňa 12.07.2010 sumu 3.667,30 eur, dňa 12.05.2010 sumu 600,- eur, dňa 11.06.2010 sumu 5.418,99 eur, dňa 12.07.2010 sumu 600,68 eur a dňa 15.07.2010 sumu 1.200,- eur, čím celkovo zaplatil poistné a príspevky v sume 27.997,18 eur, z toho sumu 26.196,50 euro na vyrovnanie záväzku z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac január 2009 (s dátumom splatnosti poistného a príspevkov dňa 2.3.2009) a sumu 1.800,68 eur na vyrovnanie záväzku z titulu nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac február 2009 (s dátumom splatnosti poistného a príspevkov dňa 31.3.2009). Súd v konaní mal za preukázané,

9. Vzhľadom uvedené skutočnosti, ako aj právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/56/2017 z 25.09.2019 a sp.zn. 7Sžsk/52/ 2018 z 18.12.2019 správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

. . pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. …, kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní“. Z uvedených dôvodov Sociálna poisťovňa preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pohľadávka žalovanej voči žalobcovi z titulu penále za omeškanie s platením poistného a príspevkov za obdobie január a február 2009 vznikla až jej predpísaním rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovanej a keďže v danom prípade táto pohľadávka z objektívnych dôvodov nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, neprichádza do úvahy ani postup v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá zákona o sociálnom poistení o povinnosti zosúladiť evidenciu pohľadávok s

10. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež kasačný súd o priznanie náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 11.

12. Sťažovateľ poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/5/2014 zo dňa 29.4.2015 a sp. zn. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25.9.2019. Sťažovateľ uviedol, že prvý z rozsudkov sa orientoval na ustálenú súdnu prax svedčiacu v prospech sťažovateľa.

Sťažovateľ namietal cit. „Súd vo svojich úvahách nebral do úvahy a podľa žalobcu porušil jej základné práva, keď bez ústavne konformného zdôvodnenia, bez vysporiadania sa s jej námietkami celý vzťah medzi ňou a žalovanou Sociálnou poisťovňou posudzoval podľa prezentovanej ustálenej judikatúry.“ Sťažovateľ namietal, že nezrovnalosti a porušenia jeho práva neboli v odvolacom konaní a výslednom rozsudku riešené a súd opätovne neskúmal námietky a preukazné dôvody žalobcu v konaní uvádzané. Sťažovateľ má za to, že súdy ako porušovatelia základných zásad nepreukázali, že ich rozhodnutia sú v súlade s právom. Má za to, že zo strany súdov došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť postavenia účastníkov súdneho konanie a práva na spravodlivé súdne konanie. Právne závery sú podľa sťažovateľa v rozpore so zmyslom a účelom aplikovaného zákona, v rozpore s prirodzenou logikou, zjavne si protirečia. 13. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 25.6.2020 stotožnila s právnymi závermi krajskému súdu vyjadrenými v napadnutom rozsudku, ktoré sú v súlade

15. Z administratívneho spisu vyplýva, že v poradí prvým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 7.9.2012 Sociálna poisťovňa pobočka Košice predpísala žalobcovi penále vo výške 5.467,81 eur za obdobie január a február 2009, voči ktorému podal žalobca odvolanie.

Košiciach správnu žalobu, o ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 7S/147/2013-71 zo dňa 16.10.2013 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 1Sžso/5/2014 zo dňa 29.4.2015, ktorý zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 27.11.2012 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

16. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/56/2017 zo dňa 25.9.2019 vyslovil záväzný právny názor, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval ustálenú judikatúru najvyššieho súdu najmä v otázke vzniku pohľadávky v dôsledku porušenia povinnosti odviesť poistenie včas a v správnej sume. Uviedol, že pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť príspevky, vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Kým penále

Reštrukturalizácia sa v tomto prípade nedotkla ani poistného, z ktorého bolo predpísané penále, pretože išlo o obdobie omeškania pred začatím reštrukturalizácie. 17. Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej (15.2.2016) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 18.

19. V danom prípade bol krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) a to vo vzťahu k právnemu posúdeniu vzniku pohľadávky na penále a taktiež k možnosti jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní. Správny súd správne právne posúdil vec, keď konštatoval, že pohľadávka na penále nevznikla v dôsledku samotného nesplnenia povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky, ale vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Tento právny názor je plne v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v tejto otázke (napr. rozsudky NS SR sp. zn. 9Sžso/10/2013, 7Sžso/36/2012, 10Sžso/58/2013). Pre predpísanie penále z poistného (splatného pred začatím reštrukturalizácie) rozhodnutím, ktoré bolo právoplatné až po ukončení reštrukturalizácie nie je žiadna zákonná prekážka (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/63/2018).

V danom prípade tomu však tak nebolo. Pred začatím reštrukturalizačného konania totiž bola pohľadávka žalovanej na poistnom za obdobie január a február 2009 zo strany žalobcu uhradená, avšak po dátume splatnosti. Preto pohľadávka na poistnom a príspevkoch nebola zahrnutá do reštrukturalizačného plánu a nebola ním nijako modifikovaná.

Z tohto dôvodu kasačný súd tento uplatnený sťažnostný bod vyhodnotil ako plne nedôvodný. 22. Čo sa týka námietok, vo všeobecnosti sťažovateľom označených ako porušené základné právo, v prvom rade je potrebné podotknúť, že kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi vád uvedených v § 440 SSP, ktoré postihujú napadnutý rozsudok krajského súdu.

. .“. 23. V tejto súvislosti žalobca namieta porušenie rovnosti zbraní vyplývajúcej z článku 6 ods. 1 Dohovoru. Kasačný súd konštatuje, že jedným z čiastkových práv, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je aj princíp rovnosti zbraní. Vo svojom súhrne sa jedná o komplex procesných práv, ktoré zaručujú, že konanie ako celok vykazuje znaky spravodlivosti.

24. Rovnako takouto vadou zásadne nie je ani nestotožnenie sa súdu s právnou argumentáciou sťažovateľa. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

25. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou, že boli porušené základné práva žalobcu tým, že správny súd bez vysporiadania sa s jeho námietkami celý vzťah posudzoval podľa prezentovanej ustálenej judikatúry. Podľa názoru kasačného súdu by práve opačný prístup správneho súdu mohol viesť k naplneniu kasačného dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ a i/ SSP. Tieto kasačné dôvody sú v zákonnej úprave zakotvené preto, aby napĺňali jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp právnej istoty a jednoty súdneho rozhodovania. Jednotnou interpretáciou zákona sa zabezpečuje jednota uplatnenia právnej úpravy v rovnakých prípadoch, zvyšuje sa právna istota, subjektom práva sa umožňuje predvídať postup správneho súdu, ktorý právna norma ukladá alebo predvída. Predvídateľnosťou rozhodovania sa napĺňa materiálne chápanie právneho štátu a vylučuje priestor pre prípadnú svojvôľu. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou

Tak tomu bolo aj v danom prípade, keď základná právna otázka už bola riešená v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, ako judikát č. R 63/2015. 26. Len všeobecné poukazovanie na to, že súd „opätovne neskúmal námietky a preukazné dôvody žalobcu v konaní uvádzané“ je len všeobecnou námietkou bez príslušného vymedzenia konkrétnej vady. Rovnako tak všeobecné sú konštatovania sťažovateľa, že došlo zo strany súdov k porušeniu práva na súdnu ochranu, práva na rovnosť, postavenia účastníkov súdneho konania a práva na spravodlivé súdne konanie. Na jeho argumentáciu, že súdy ako porušovatelia základných zásad nepreukázali, že ich rozhodnutia sú v súlade s právom, musí kasačný súd poznamenať, že nie správny súd má dôkazné bremeno na preukázanie, že jeho rozhodnutie sú zákonné, ale je to sťažovateľ, ktorý musí tvrdiť a právne zdôvodniť, prečo napadnutý rozsudok správneho súdu je nezákonný.

Sociálnej poisťovni. 28. S opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom rozsudku riadne a dôkladne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde. Námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

30. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.