9Sžsk/89/2019

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol minimálne v období od 1. januára 2003 do vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej zamestnancom Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, a. s. Slovenská lekárska komora mu následne 14. apríla 2010 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/1458/10. Medzičasom začal žalobca na základe živnostenského oprávnenia z 25. augusta 2015 prevádzkovať živnosť kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Okresný úrad Čadca mu na jeho žiadosť toto živnostenské oprávnenie s účinnosťou k 20. januáru 2018 zrušil, avšak licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (tzv. licencia L1A) mu zostala v platnosti aj po tomto dni.

V odôvodnení uviedla, že žalobca mal do tohto dátumu platiť poistné ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v

roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 cit. zák. Žalovaná dodala, že zákon č. 461/2003 Z. z. nevylučuje súčasné trvanie viacerých poistných vzťahov, a preto sa stotožnila sa s názorom pobočky, že žalobca bol povinný platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba aj v období od januára do júna 2018, hoci bol zároveň zamestnancom (§ 138 ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z.).

činnosti. Ďalej uviedol, že citovaný zákon explicitne neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala postupne dvoma oprávneniami, na základe ktorých mohla dosahovať príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., no príjem dosiahla výlučne na základe oprávnenia, ktoré zaniklo.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznila, že zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia nebolo rozhodujúce, na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla zákonnom stanovený príjem, rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že ho dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. a zároveň splnila definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Z citovaných ustanovení nijako nevyplýva, že by žalovaná mala skúmať, či príjem podľa § 21 ods. 1 cit. zák. žalobca dosahoval len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie alebo či ho prípadne dosahoval na základe akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia. Záverom dodala, že ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. sa aplikujú rovnako na všetky slobodné povolania a ani lekárov z nich nemožno vynímať. 6. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019, podľa ktorého samotná licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a nezakladá jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Dodal, že rozhodnutie veľkého senátu je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné aj pre všetky ostatné senáty najvyššieho súdu.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

zložka žalovanej predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. V zmysle § 209 ods. 1 cit. zák. rozhodnutia vydané v konaniach podľa tejto časti musia byť predovšetkým v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019. 10. V ňom veľký senát formuloval právny názor, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31. decembra 2010), na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia.

postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

Tomuto záveru svedčí aj ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa cit. ustanovenia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na

zariadenie. 12. Takýto záver je plne použiteľný aj vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. januára 2014. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Takým príjmom je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) cit. zák. aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť; právnym vzťahom, ktorý zakladá dosahovanie takýchto príjmov, je tak oprávnenie takéhoto podnikateľa na vykonávanie tohto podnikania. Ako bolo vysvetlené vyššie, lekár, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je oprávnený na jej základe podnikať, v dôsledku čoho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý môže zakladať dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 2 a ods. 4 cit. zák. potom

poistné v zákonom ustanovenej výške. Podľa § 141 ods. 1 cit. zák. bol povinný odvádzať poistné, ktoré bol povinný platiť, a to podľa § 143 ods. 1 cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

IV. Záver

13. Správny súd, tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 14. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí. 15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. septembra 2022