9Sžsk/9/2021

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sa/19/2020-252 zo dňa 30. júna 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 27366-3/2017-BA zo dňa 07. júna 2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým táto zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311497216-GC04/16 zo dňa 21. decembra 2016 tak, že vypustila text „.

eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. 2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

V danom prípade žalobkyne o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla pobočka Levice rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. decembra 2016. Teda otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia

Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. júnu status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 29. februáru 2008.

6. Odkazujúc na ustanovenia § 3 ods. 4 písm. c/ (účinného od 01. septembra 2005), ako aj § 10 ods. 1, 2 (účinného od 01. júla 2007) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) uviedol, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa cit. zákona a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobkyni dňa 22. augusta 2006 bola vydaná licencia č. LIA/NR/1391/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológia a licencia bola zrušená ku dňu 01.

Na to uviedol, že ústavný súd pri výklade pojmov § 5, § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k rovnakému záveru, k akému dospel najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13. decembra 2012, teda že je potrebné vychádzať z toho, že obdobne ako u lekárov, existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti je podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou a trvá až do času, kým advokát nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý, čo má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona č. 461/2003 Z.z., a preto je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., pričom vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. Napokon dodal, že z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

8. Vyslovil, že vzhľadom na to, že nositeľom tohto oprávnenia je lekár ako fyzická osoba, žalobkyni oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti ako takej nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaná v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sama zvolila, že vykonávanie lekárskych služieb bude poskytovať prostredníctvom N. N..V..Q.. so zameraním na odbor kardiológia a vnútorné lekárstvo, kde pôsobí ako odborný poradca.

9. Rovnako tak konštatoval, že žalobkyni ako SZČO vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti a v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, pričom však tieto príspevky neodvádzala vôbec.

II.

11. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

13. Dala do pozornosti, že všetky senáty kasačného súdu sú viazané právnym názorom obsiahnutým v uznesení veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/ 1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, pričom dodala, že doposiaľ nie je k dispozícii rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia v právnej veci sp. zn. 9Sžsk/94/2018, ktorú senát 9S postúpil uznesením zo dňa 23. septembra 2019 na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia najvyššieho súdu.

Z uvedeného dôvodu bola právna zástupkyňa žalobkyne uznaná za dočasne práceneschopnú, pričom predložila aj príslušné potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Mala za to, že uvedeným postupom súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, a tým aj právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, garantované čl. 46 ods. 1 ústavy.

16. Nesúhlasila so záverom krajského súdu, že status žalobkyne ako SZČO bol definitívne vyriešený rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 29466-1/2016-LV zo dňa 25. októbra 2016, ktorým táto rozhodla, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. februára 2008, ako aj rozhodnutím č. 29466-2/2016-LV zo dňa 25. októbra 2016 o zániku povinného sociálneho poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO dňa 30. októbra 2010 (obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. decembra 2016). Namietala, že z predloženej dokumentácie žalovanou do prieskumného súdneho konania je zjavné, že žalobkyňa v tomto prípade nemohla riadne uplatniť svoje právo na prerokovanie veci v jej prítomnosti, pretože jej Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neoznámila začatie konania vo veci nezaniknutia povinného sociálneho poistenia dňom 29. februára 2008.

III.

18. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa 03. novembra 2020. 19. Uviedla, že krajský súd je podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bol Krajský súd v Nitre povinný rešpektovať právny názor najvyššieho súdu, vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/128/2018 zo dňa 29. januára 2020 a rozhodnúť v súlade s ním. Dodala, že nerešpektovanie záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti je jedným z dôvodov, ktorý oprávňuje podať podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP kasačnú sťažnosť. 20. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/19/2020 zo dňa 30. júna 2020, ktorým krajský súd rozhodol v súlade s správnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/128/2018 zo dňa 29. januára 2020, mala za to, že žalobkyňa nerešpektuje cit. ustanovenia Správneho súdneho poriadku a prostredníctvom kasačnej sťažnosti voči rozsudku krajského súdu spochybňuje de facto zákonnosť rozsudku najvyššieho súdu, ktorým bol krajský súd viazaný. Doplnila, že námietky žalobkyne, ktoré opätovne smerujú proti právoplatným rozhodnutiam vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, sú právne irelevantné vo vzťahu k výroku rozhodnutia vo veci predpísania poistného. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice č. 29466-1/2016-LV a č. 29466-2/2016-LV, obe zo dňa 25. októbra 2016 vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia nadobudli právoplatnosť dňa 05. decembra 2016 a nemožno ich už napadnúť riadnym opravným prostriedkom a rovnako ani mimoriadnym opravným prostriedkom. 21. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná plne stotožnila s právnymi závermi krajského súdu vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodnú zamietol.

23. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa § 11 písm. h/ SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 24.

. .§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Levice podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. predpísala žalobkyni ako SZČO za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 135,53 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2.130,08 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 710,06 eur, a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 562,20 eur, spolu v sume 3.537,87 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha.

26. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z., konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

Z ustanovenia § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. totiž vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a novo rozhodnúť možno podľa § 222 a § 223 zákona č. 461/2003 Z. z. len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario tak z citovaných ustanovení možno vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne stanovených podmienok (a navyše aj s prísne ustanovenými subjektívnymi a objektívnymi lehotami podľa § 222 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) by nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky, a ak by ho samy organizačné zložky mohli v inom konaní ignorovať. Okrem toho, už samotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto účinky výslovne normované.

213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 29. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP), teda súlad tohto rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so

A contrario tak z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie.

Je teda potrebné zdôrazniť, že proti rozhodnutiam o nezániku poistenia, ako aj zániku poistenia odvolanie prípustné bolo, pričom v prípade neúspechu v odvolacom konaní bola prípustná aj správna žaloba, keďže nejde o rozhodnutia vylúčené z prieskumu správnymi súdmi.

31. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutí žalovanej o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. februára 2008 (ale zaniklo dňa 30. júna 2010), bolo, že organizačné zložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobkyni trvali naďalej až do 30. júna 2010. Kým poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvali, bola podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Ak ho neodviedla vôbec, bola žalovaná [jej pobočka podľa § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z.] podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná poistné predpísať.

33. Vo vzťahu ku kasačným námietkam, týkajúcim sa otázok, na ktoré dal odpoveď veľký senát najvyššieho súdu rozsudkom sp. zn. 1Vs 3/2019 z 24. novembra 2019, kasačný súd uvádza, že pre senáty najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu. Logickým predpokladom záväznosti právneho názoru je však to, aby sa vo veci, o ktorej koná senát, vôbec riešila, resp. mohla riešiť otázka, pre ktorú je tento právny názor rozhodný. V prerokúvanej veci však bolo vysvetlené, že otázka, či držba licencie L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a či v dôsledku toho trvalo jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, už bola právoplatne vyriešená skoršími rozhodnutiami žalovanej. Ani krajský súd, ani kasačný súd neboli oprávnené túto otázku riešiť a nemohli teda ani byť viazané právnym názorom veľkého senátu na túto právnu otázku.

dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti účastníka, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 25 SSP po vyvolaní veci súd prvotne zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania, alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Pre legitímne pojednávanie v neprítomnosti účastníka teda musia byť splnené súčasne dve podmienky - účastník bol riadne predvolaný a absentuje žiadosť účastníka o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Posledná podmienka je splnená nielen vtedy, ak účastník nepožiada o odročenie pojednávania, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukáže. Opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný

a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Navyše právna zástupkyňa žalobkyne bola vypočutá na pojednávaní dňa 21. mája 2018, kde sa vyjadrila k skutkovým a právnym otázkam veci.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.