9Sžsk/99/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: B. S., bytom M. L. č. XXX/ XX, W., právne zast.: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Sibírska ulica č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ulica Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-59-2/2016-OdSP zo dňa 30. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove 02. júna 2020, č. k. 1Sa/2/2019-84, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sa/2/2019-84 zo dňa 02. júna 2020 zamieta . Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal podľa § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.") a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítala doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a/ s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je 1. Výsluhový dôchodok žalobcu bol v uvedených termínoch vždy zvýšený v súlade s § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. Z uvedeného dôvodu (nakoľko )služobný pomer žalobcu trval len 14 skončených rokov, v uvedených obdobiach sa výsluhový dôchodok žalobcu mohol zvýšiť len za 14 skončených rokov služobného pomeru (bez zvýhodneného zápočtu). Rovnako ani dobu jeho pracovného pomeru v civilnom sektore, ktorá nebola vykonaná v služobnom pomere podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. od účinnosti zákona č. 80/2013 Z. z neumožňuje zhodnotiť pre zvýšenie výsluhového dôchodku a od roku 2006 podľa § 1 a 3 zákona č. 586/2006 Z. z.

5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

- pilota odlietané v civilnom sektore 17 rokov a 7 mesiacov (od 01.12.2006 do 01.12.2007) v podniku B. v I. pracovnej kategórii a nasledujúce roky nie sú brané do úvahy pri zvyšovaní dôchodku za výsluhu rokov a k tomuto dátumu nie je započítaný ani dvojnásobný zvýhodnený počet rokov u výkonného letca. Dvojnásobkom sú započítané len roky služobného pomeru v H. a nie aj v B..

01.01.1992. Potvrdil, že mu bol od 01.01.1992 podľa § 10 a § 41 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný dôchodok za výsluhu rokov. Tento druh dôchodku závisí od povinnosti skončiť profesionálne zamestnanie. Podľa § 41 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. jedinou a základnou podmienkou nároku na dôchodok za výsluhu rokov je potrebná dĺžka zamestnania, ktorá je odstupňovaná podľa druhov zamestnaní a ich fyzickej a psychickej náročnosti. Na tento dôchodok bola zohľadnená doba vojenskej činnej služby po dovŕšení 18 rokov od 01.11.1959 do 31.05.1974 vojaka z povolania v H., pilot v I. kategórii funkcií a v období od 01.06.1974 do 31.12.1991 práca pilota - inšpektor v I. pracovnej kategórii u podniku B.. O priznanie dôchodku za výsluhu rokov žalobca zvolil a žiadal VÚSZ, lebo splnil podmienky nároku na dôchodok v zmysle § 138 zákona č. 100/1988 Zb. a tiež aj podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj z dôvodu, že mal započítané odslúžené a odpracované doby od 01.11.1959 do 31.12.1991 v oboch systémoch. Žalobca má na základe odslúžených

13. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na predmet súdneho sporu, ktorým bolo aj prepočítanie zvýšenia - valorizácia dôchodku za výsluhu rokov so správnym dvojnásobným zápočtom rokov k 01.12.2006 a k 01.12.2007 zhodnotených 28 rokov služobného pomeru dvojnásobkom t. j. 34 zvýhodnených rokov odpracovaných v civilnom sektore letec - pilot. V uvedenej súvislosti poukázal na bod 34 rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/ 103/2017 zo dňa 24.07.2019. Krajskému súdu vytýkal, že sa vo svojom novom rozhodnutí nevysporiadal s bodom 34 rozsudku. Zhodne sa nedostatočne vysporiadal s obdobím služby od 01.09.1959 do 06.03.1960 v počte 189 dní, ktoré má žalobca posúdené len ako bezvýznamnú III. pracovnú kategóriu a na výpočet a vymeranie dávky sociálneho zabezpečenia sa mu posudzuje len doba zamestnania od dosiahnutia 18 roku veku, t. j. od 01.1.1959, čo ho poškodzuje a diskriminuje v posudzovaní s baníckymi učňami a fúkačmi, ktorým sa I. resp.

pracovnej kategórie vydaných pred 01.06.1992. Do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené I. a II. pracovnej kategórie. Rezortný zoznam zamestnaní občianskych zamestnancov vojenskej správy zaradených na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie sa nevzťahoval na vojakov z povolania. Takže tých 189 dní pilotného lietania žalobcu nie je posudzované ako I. kategória funkcií, čo je hrubý omyl a krajský súd sa ani s týmto problémom dostatočne nevysporiadal.

Krajskému súdu vytýkal, že sa nezaoberal porušovaním ľudských práv a základných slobôd mladistvého žalobcu, najmä v súvislosti so služným a deputátnymi benefitmi žiakov VLU v K.. Finančné a naturálne príjmy dostávali žiaci vojenských škôl v súlade so zákonom č. 88/1952 Zb. a neskôr zák. č. 480/1992 Zb.

vek. Takým dôležitým a rovnocenným dôkazom môže byť aj čestné vyhlásenie dvoch očitých svedkov. Výpovede svedkov musia mať právnu silu, sú hodnovernejšie a presvedčivejšie ako ojedinelý názor jednotlivca z MO SR a VÚSZ. Rozhodne by sa nemali odmietať vypočutie dvoch svedkov, ktorých žalobca označil.

III.

18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 28. septembra 2020 s tým, že napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, so záverom krajského súdu sa plne stotožnil, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdil a žalobu zamietol a navrhol kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

19. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 01. októbra 2020 na vedomie.

V.

Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 22. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2013, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok, ak v odseku 13 nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 80/2013, účinnom od 01.05.2013, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané

Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2013 výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1.

Kasačný súd, zhodne ako správny súd, mal z vyjadrení účastníkov konania za preukázateľne zistené, že žalobca bol v služobnom pomere vojaka v činnej službe s výkonom funkcie pilot. Dňa 31. mája 1974 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania. Služobný pomer trval od 01. septembra 1959 do 31. mája 1974, spolu 14 rokov a 9 mesiacov.

35. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že dôchodok za výsluhu rokov, ktorý bol žalobcovi priznaný na základe jeho voľby pri súčasnom splnení podmienok nároku na výplatu dvoch dôchodkov, pri súčasnom splnení podmienok nároku dôchodku nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 114/1998 Zb., resp. zákona č. 328/2002 Z. z., iba sa za výsluhový dôchodok považuje, a to na účely jeho ďalšej výplaty a valorizácie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, keďže zákon č. 328/2002 Z. z. už neupravuje podmienky vzniku nároku na dôchodok za výsluhu rokov. Ďalej považuje za potrebné poznamenať, že dôchodok za výsluhu rokov žalobcu, považovaný za výsluhový dôchodok, má od dovŕšenia dôchodkového veku jeho poberateľa charakter dávky v starobe. 36. Žalobca považuje za nezákonnú valorizáciu jeho dôchodku za výsluhu rokov z dôvodu, že mu podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. nie je zohľadnená nielen dvojnásobne zhodnotená doba zamestnaní výkonného letca.

ľubovôle; nevyplýva z nej však záver, že by každému muselo byť priznané akékoľvek právo. Princíp rovnosti preto treba interpretovať z dvojakého pohľadu. Prvý je daný požiadavkou vylúčenia ľubovôle v postupe zákonodarcu pri odlišovaní skupín subjektov, a nie práv, druhý potom požiadavkou ústavnoprávnej akceptovateľnosti hľadísk odlišovania, t. j. neprípustnosti dotknutia niektorého zo základných práv a slobôd odlišovaním subjektov a práv zo strany zákonodarcu.

Všeobecným pravidlom o rovnosti je ustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého cit.: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo

38. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu.

Najvyšší správny súd tiež poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia nedal odpoveď na námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminácie pri valorizácii jeho dôchodku za výsluhu rokov tak, ako mu to uložil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/103/2017 dňa 24. júla 2019. Na rozdiel od právneho názoru vysloveného v bode 32 rozsudku sp. zn. 9Sžsk/103/2017, kde odvolací súd (dňa 27. júla 2019) poukázal na to, že starobný dôchodok žalobcovi Sociálnou poisťovňou doteraz nebol priznaný kasačný súd z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo XXX XXX XXXX X-J. z 15. júna 2018 mal za preukázateľne zistené, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, ktorý bol podľa § 293ds, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. januára 2018 zvýšený z dôvodu, že splnil podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku od 01. januára 2018. Na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 184/2017 Z. z. Sociálna poisťovňa novo

40. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.