UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Mgr. Q. Y., L., právne zastúpenej: JUDr. Peter Peružek, advokát, Radlinského 1, Hlohovec, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1- 2013/005001/TJM zo dňa 06.03.2013, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/133/2015-113 zo dňa 22.09.2016 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2013/005001/TJM zo dňa 06.03.2013.
2. Z administratívneho spisu krajský súd vyvodil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 15.03.2013 s tým, že toto osobne prevzala. Zhodnotil, že žalobkyňa mala možnosť podať žalobu v zmysle § 181 ods. 1 SSP v čase od 16.03.2013. V ďalšom zdôraznil, že žaloba na preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu bola podaná dňa 05.09.2013, teda viac ako 3 mesiace po uplynutí zákonnej lehoty. Konštatoval tak, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej lehote, preto súd s poukazom na uvedené v zmysle ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu odmietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalobkyňa proti uzneseniu krajského súdu podala kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala postup Okresného súdu Bratislava I. a konajúceho krajského súdu. Uviedla, že kasačnú sťažnosť podala na základe nesprávneho posúdenia veci. Opakovane zdôrazňovala, že došlo k nesprávnemu zaradeniu jej návrhu na preskúmanie rozhodnutia, nakoľko ona dávala návrh vo veci mimoodvolacieho konania. Súdne konanie považovala za nespravodlivé, ktoré sa vlastne ani nezaoberalo jej návrhom. Preto žiadala o preskúmanie ňou uvádzaných skutočností.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobkyne je nutné odmietnuť.
5. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
6. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
7. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.
8. Zo spisu krajského súdu kasačný súd zistil, že rozhodnutie krajského súdu č. k. 1S/133/2015-113 zo dňa 22.09.2016 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 26.10.2016 a rozhodnutie obsahovalo riadne poučenie o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní.
9. Dňa 25.11.2016 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/133/2015-113 zo dňa 22.09.2016, ktorou tento odmietol žalobu žalobkyne. Kasačná sťažnosť bola vyhotovená a podpísaná samotnou žalobkyňou.
10. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa boli spísané advokátom, zatiaľ čo v prejednávanom prípade táto podmienka nebola splnená, napriek právnemu zastúpeniu žalobkyne advokátom a riadnemu poučeniu o povinnosti podľa ustanovenia § 449 SSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa ustanovenia § 459 písm. d) SSP, ako neprípustnú, odmietol.
11. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. b) SSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.