Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sžr/30/2012
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. E., 2. L., 3. I., 4. H., rod. F., 5. A.F., 6. J., 7. Dr. M., zastúpených S., so sídlom v B., právne zastúpeného JUDr. R., PhD., L.., advokátkou, AK so sídlom v P., proti žalovaným 1.Správa katastra Prešov, so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, 2. MUDr. M., bytom N., právne zastúpenej JUDr.., advokátom, Ak so sídlom v P., v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v prvom rade č. C-ROEP 1607/414/2009/Pe zo dňa 27. novembra 2009, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/2/2010-126 zo dňa 30. decembra 2011 týkajúceho sa náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcov o d m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odôvodnenie:
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1Sp/2/2010-92 zo dňa 7. júna 2011 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v prvom rade č. C-ROEP 1607/414/2009/Pe zo dňa 27. novembra 2009 podľa § 250j ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) a vec vrátil žalovanému v prvom rade na ďalšie konanie.
Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.
Uznesením č.k. 1Sp/2/2012-126 zo dňa 30. decembra 2011 náhradu trov konania žalobcom zastúpených S. nepriznal s odôvodnením, že trovy konania nepovažuje za účelne vynaložené.
Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1Sp/2/2010-126 zo dňa 30. decembra 2011, ktorým nebola žalobcom priznaná náhrada trov konania, podali žalobcovia zastúpení S. prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. R., PhD., L. odvolanie a navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.decembra 2011 č. k. 1Sp/2/2010-126 a priznal žalobcom zastúpených S. náhradu trov konania v plnej výške podľa priloženého vyčíslenia. Uviedli, že spĺňajú podmienky ustanovenia § 250k O.s.p. na priznanie úplnej náhrady trov konania a zo strany S. išlo o účelne vynaložené trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcov smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietnuť.
Podľa § 250j ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
Z výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/2/2010-92 zo dňa 7. júna 2011 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v prvom rade č. C-ROEP 1607/414/2009/Pe zo dňa 27. novembra 2009 podľa § 250j ods. 3 O. s. p. Následne rozhodol o náhrade trov konania samostatným uznesením zo dňa 30. decembra 2011, č. k. 1Sp/2/2012-126.
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O. s. p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
Podľa § 250s veta druhá O. s. p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného v prvom rade podľa § 250j ods. 3 O. s. p., má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 250s O. s. p. nie je prípustné – ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie a taktiež i to, že súd o náhrade trov konania následne rozhodol samostatným uznesením. Výrok o náhrade trov konania je súčasťou výroku celého rozsudku, len o výške bolo rozhodnuté samostatným uznesením, čo nemá vplyv na možnosť podania opravného prostriedku, nakoľko ako bolo uvedené proti rozsudku, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods.3 O.s.p. opravný prostriedok nie je prípustný.
Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O. s. p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sp/2/2009-126 zo dňa 30. decembra 2011 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250s veta druhá O. s. p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. januára 2013
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková