Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sžr/32/2012
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G., nar. X., bytom V., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh č. 4, Komárno, za účasti: 1. S., D., 2. L., N., 3. Ž., K., 4. R., B., 5. S., R., 6. D., R., 7. K., D., o priznanie tlmočného, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/37/2010-49 zo dňa 20.04.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/37/2010-49 zo dňa 20. apríla 2011 p o t v r d z u j e .
Odôvodnenie
Uznesením č. k. 23Sp/37/2010-49 zo dňa 20.04.2011 priznal Krajský súd v Nitre ustanovenému tlmočníkovi (prekladateľovi) Ing. E. tlmočné vo výške 82,34 Eur a uložil učtárni krajského súdu, aby tlmočné vyplatil do 3 dní od právoplatnosti uznesenia z rozpočtových prostriedkov súdu. V odôvodnení krajský súd uviedol, že na pojednávaní dňa 09.03.2011 požiadal tlmočníka (prekladateľa) Ing. E. o preloženie podania navrhovateľa a za tento preklad si Ing. E. vyúčtoval spolu 82,34 Eur.
Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie v maďarskom jazyku. Uznesením č. k. 23Sp/37/2010-52 zo dňa 22.06.2011 krajský súd ustanovil tlmočníka (prekladateľa) Ing. E. na preloženie tohto odvolania. V odvolaní navrhovateľ namietal, že napriek prítomnosti tlmočníka (prekladateľa) na pojednávaní dňa 09.03.2011, ktorý mohol hneď preložiť navrhovateľovo podanie (ospravedlnenie neprítomnosti a návrh zaujatosti), súd vytýčil nové pojednávanie a nereagoval na požiadavky navrhovateľa smerujúce k spresneniu návrhu zaujatosti. Navrhovateľ tiež namietal, že mu preklad jeho podania nebol doručený a žiadal súd, aby zaplatenie tlmočného odložil do 16 dní od doručenia prekladov jeho podaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
uznesenie
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p.
Podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2 (konanie pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy), má právo na tlmočníka.
Podľa § 18 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Ustanovenie § 18 Občianskeho súdneho poriadku predstavuje jednu z hlavných právnych garancií súdnej ochrany subjektívnych práv a záujmov. Je v ňom premietnutý ústavný princíp právnej rovnosti subjektov práva do občiansko-procesných vzťahov (čl. 12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Prejavom právnej rovnosti účastníkov civilného procesu je aj ich právo konať pred súdom v materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, vyjadrené v druhej vete ustanovenia § 18. V praxi zahŕňa právo robiť v materčine návrhy a iné písomné podania, ústne prednesy a pod. Uplatnenie práva konať v materčine vyvolá spravidla potrebu zapojiť do konania tlmočníka. Trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát (§ 141 ods. 2 in fine) a ich náhradu štátu nemožno účastníkovi uložiť. Rovnako sa postupuje pri uplatnení práva konať v jazyku, ktorému účastník konania rozumie. Uplatnenie tohto práva predpokladá žiadosť účastníka urobenú osobitným podaním alebo priamo do zápisnice, z ktorej bude zrejmé, o ktorý jazyk ide, a napokon, že účastník tomuto jazyku rozumie a chce v ňom konať.
Podľa § 21 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) je prekladateľská činnosť špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone prekladateľmi pre potreby zadávateľa. Úkonom prekladateľskej činnosti je najmä preklad. Prekladateľ vykonáva prekladateľskú činnosť na základe využitia svojich jazykových schopností, ďalších špecifických schopností, zručností a skúseností, jazykových prostriedkov, technických prostriedkov a pomôcok.
Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch tlmočníkovi a prekladateľovi povinnosť doručiť preklad účastníkom nestanovuje (§ 22 – práva a povinnosti tlmočníka a prekladateľa, § 23 – úkony tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti) a ani súd nie je povinný doručiť takýto preklad podania účastníkovi konania.
Podľa § 44 ods. 1 O. s. p. majú účastníci a ich zástupcovia právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.
K navrhovateľovej námietke, že krajský súd mohol dať hneď na pojednávaní preložiť navrhovateľovo podanie, dáva odvolací súd do pozornosti zápisnicu o súdnom pojednávaní zo dňa 09.03.2011, kde je uvedené, že sudkyňa krátkou cestou doručila Ing. E. písomné vyjadrenie navrhovateľa, aby ho preložil, pričom Ing. E. uviedol, že v priebehu týždňa tento prípis preloží a doručí súdu. Preklad doručil súdu dňa 17.03.2011.
V zmysle § 23 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch musí preklad spĺňať presne stanovené náležitosti (písomne vyhotovený preklad obsahuje úvodnú časť s označením „preklad“, označenie zadávateľa, prílohy a prekladateľskú doložku, pričom sa prílohy zaradia pred preklad a spolu s ním sa zviažu a jednotlivé strany musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou, pričom voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú prekladateľ opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa. Ing. E. ako ustanovený tlmočník (prekladateľ) doručil riadne dňa 17.03.2011 súdu preklad navrhovateľovho podania, s ktorým sa môže navrhovateľ oboznámiť pri nahliadnutí do súdneho spisu; poverený prekladateľ, ani súd, ktorý vo veci rozhoduje, nie sú povinní doručovať preklady účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/37/2010-49 zo dňa 20.04.2011 podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2013
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková