UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, poverenou zamestnankyňou, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota, pod sp. zn. 8C/149/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. januára 2016, č. k. 14Co/1048/2015 - 61, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo dňa 6. októbra 2015, č. k. 8C/149/2012 - 19, uložil žalobcovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- Eur, a to podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 19. januára 2016, č. k. 14Co/1048/2015 - 61, uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 331/09 uviedol, že tvrdenie žalobcu o nepodaní námietky zaujatosti neobstojí, nakoľko z obsahu uvedeného podania jednoznačne vyplýva žiadosť o vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci z dôvodu ich pomeru k veci a účastníkom konania. V súvislosti s vyrubením súdneho poplatku za námietku zaujatosti odvolací súd uviedol, že vecné oslobodenie konania vo veci samej od platenia súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, sa nevzťahuje aj na súdne poplatky za úkony súdu. Inými slovami konanie o námietke zaujatosti s prihliadnutím na položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov nepodlieha vecnému oslobodeniu. S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 30.03.2011, č. k. II. ÚS 124/2011 - 13. Judikatúru, na ktorú žalobca vo svojom odvolaní poukázal považoval odvolací súd za irelevantnú z dôvodu, že sa táto týkala platenia súdneho poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii. Zo znenia položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov jednoznačne vyplýva, že poplatková povinnosť sa vzťahuje na toho účastníka konania, ktorý vznesie námietku zaujatosti. Z ust. § 11 ods. 1 vety druhej Zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že v prípade odôvodnene uplatnenej námietky zaujatosti sa súdny poplatok za jej vznesenie vráti. To znamená, že súdny poplatok sa poplatníkovi nevráti len pri nedôvodne podanej námietke zaujatosti, čím sa má zabrániť, aby v rámci súdneho konania nedochádzalo k ich viacnásobnému podávaniu, a to za účelom predlžovania konania a sťažovania postupu súdu v konaní. V závere odvolací súd skonštatoval, že
uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/264/2013, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/132/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 4Cdo/380/2014, 4Cdo/424/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok