UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prievidza, pod sp. zn. 8C/215/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. decembra 2014, č. k. 8Co/249/2013 - 116, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odôvodnenie
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 30. októbra 2013, č. k. 8C/215/2012 - 84 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od jeho doručenia súdny poplatok za odvolanie vo veci samej v sume 20,-eur podľa pol. č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobcu poučil, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 17. decembra 2014, č. k. 8Co/249/2013 - 116 uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd konštatoval, že v čase podania žaloby bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodené. Dňom 1. 10. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona č. 71/1992 Zb. vykonaná zákonom č. 286/2012 Z. z. Touto novelou bolo zrušené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ a súčasne bola stanovená v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a sadzba poplatku za toto konanie vo výške 20,-eur. Podľa názoru odvolacieho súdu sa na položku 7a Sadzobníka vzťahuje bod 3. poznámok k pol. 1 Sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Vychádzajúc zo znenia § 6 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že odvolacie konanie je na účely plnenia poplatkovej povinnosti konaním samostatným, by v súvislosti so znením § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. nebolo možné uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie len v prípade, ak by toto bolo podané pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., teda pred 1. 10. 2012. V preskúmavanej veci však žalobca preukázateľne podal odvolanie dňa 20. 9. 2013 už za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne, a preto ho potvrdil.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/331/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej žalobcom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.