UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. 11C/294/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. augusta 2015, č. k. 19Co/618/2015 - 176, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odôvodnenie
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 15. januára 2015, č. k. 11C/294/2012-130 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 20,-eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 2 ods. 1 písm. a), ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň navrhovateľa poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 26. augusta 2015, č. k. 19Co/618/2015 - 176 uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa námietky žalobcu uvedené v odvolaní posúdil ako nedôvodné. Súd druhého stupňa poukázal na ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z ktorého vyplýva, že za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V prejednávanej veci odvolacie konanie, ktoré navrhovateľ inicioval využitím práva podať riadny opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvého stupňa, začalo dňa 22. 09. 2014, a to doručením odvolania súdu prvého stupňa. V tomto čase už bol účinný zákon č. 286/2012 Z. z., preto sa žalobca nemôže odvolávať na vecné zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorému konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podliehalo v danom prípade výlučne na prvom stupni. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne, a preto ho potvrdil.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Žiadal rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady a v prípade úspechu žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jeho práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože mu súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2014, 2Cdo/295/2014, 2Cdo/310/2014, 2Cdo/331/2014, 2Cdo/350/2014, 2Cdo/552/2014, 3Cdo/275/2014, 3Cdo/333/2014, 3Cdo/374/2014, 5Cdo/301/2014, 5Cdo/353/2014, 5Cdo/390/2014, 7Cdo/398/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej žalobcom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.