← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Rozsudok

1 Cdo 147/2009

Odmieta
Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd 1 Cdo 147/2009 Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. J., bývajúceho v Č., zastúpeného JUDr. P. P., advokátom v K., proti žalovanému Ž., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11 C 887/1990, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. októbra 2007 sp. zn. 5 Co 169/2006, rozhodol

takto:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice I (v poradí druhým) rozsudkom z 9. februára 2006 č.k. 11 C 887/1990-317 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť mu škodu na zdraví, a to bolestné, stratu na zárobku počas práceneschopnosti a náhradu za znížené spoločenské uplatnenie na tom skutkovom základe, že pracovníci žalovaného MUDr. Š. a MUDr. Ď. svojim nezodpovedným prístupom k práci, konkrétne tým, že ho neposlali na potrebné lekárske vyšetrenie a neposkytli mu ho, spôsobili mu ťažké ublíženie na zdraví, v dôsledku čoho bol daný do invalidity. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ustanovenie § 421 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 31. decembra 1991) a odôvodnil ho v zásade tým, že ani doplneným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť (ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu), a to, že porušením právnej povinnosti žalovaného, ktorý nevykonal a nezabezpečil potrebné odborné vyšetrenia žalovaný zapríčinil súčasný zdravotný stav žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 31. októbra 2007 sp. zn. 5 Co 169/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Po doplnení dokazovania písomným posudkom znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia) MUDr. E. H. sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu a žalovanému ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, zrejme navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania s poukázaním na vlastné skutkové tvrdenie namietal nesprávnosť postupu pri vypracovaní znaleckého posudku MUDr. H. ako aj nesprávnosť jeho záverov, čo v konečnom dôsledku malo vplyv na nesprávne právne závery odvolacieho súdu.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však žiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a jej existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1 Cdo 147/2009 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik