Najvyšší súd 1 Cdo 59/2010 Slovenskej republiky
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ H. L., bytom M., K., 2/ J. S., bytom B. K., 3/ M. Š., bytom K., K., 4/ B. E., bytom S., K., 5/ J. N., bytom Z, 6/ L. L., bytom S., K., 7/ M. G., bytom O., K., 8/ Ing. E. O., bytom ul. P. K., 9/ A. H., bytom H. K., 10/ H. M., bytom B. K., 11/ Š. L., bytom S. K., 12/ M. P., bytom P., K. proti žalovanej Z., registračné číslo X, K., K., Ch., K. v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. T., advokátkou, so sídlom J., K. o neplatnosť zmluvy vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 37C 114/2007 o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. septembra 2009 sp.zn. 5Co 123/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a
Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresný súd Košice I. rozsudkom z 21. januára 2009 č.k.37C 114/2007- 89 určil, že zmluva uzatvorená medzi Z. s. S. z. z. ul. C. a Z. osada K. – F. -K. zo dňa 12.5.1985 je neplatná per absenciu súhlasu OPS K.; súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania 99,58 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. septembra 2009 sp.zn. 5Co 123/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Odvolací súd konštatoval že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil, použil správnu právnu normu na daný predmet sporu , t.j. § 347 zák. č. 109/1964 Zb., § 348 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a § 13 ods. 6 vyhl. č. 90/1984 Zb.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietala, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím bola v zmysle § 237 písm. f ) Občianskeho súdneho poriadku odňatá možnosť žalovanej konať pred súdom. Mala za to, že v predmetnej veci ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, preto mal odvolací súd vysloviť vo výroku svojho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Zároveň uviedla že odvolací súd a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázali na to, že účastníkmi konania mali byť aj Z. SZZ, K., ktorí boli tiež zmluvnou stranou.
Žalobcovia sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejedávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
V zmysle § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil ( pripustenie dovolania je výlučne v právomoci odvolacieho súdu a spočíva na jeho úvahe) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré poukazovala dovolateľka.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade žalovanej nerešpektovali niektoré z týchto práv.
Z obsahu dovolania vyplýva výhrada, že krajský súd rozhodol bez pojednávania, k čomu podľa názoru dovolateľky nebol oprávnený. Vo všeobecnosti platí, že o odňatie možnosti konať pred súdom ide aj vtedy, ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania; o takýto prípad ale nejde, ak odvolací súd nenariadi pojednávanie rešpektujúc podmienky uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Zo spisu vyplýva, že odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 O.s.p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľka namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Občiansky súdny poriadok považuje nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) za prípustný dovolací dôvod iba v prípade, ak je dovolanie prípustné; samotné nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia, ku ktorým patrí aj nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej).
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcom 1.-12, ktorým by podľa výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2010
JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta