← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie·26.05.2016

1Co/2/2016

ECLI:SK:NSSR:2016:3641129513.1

Odmieta
Súd
Najvyšší súd SR
Sudca
JUDr. Martin Vladik
IČS
3641129513

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajského súdu v Bratislave, Justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, proti povinnej F., bývajúcej v K., o vymoženie 100,- €, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 3641129513, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2016, sp. zn. E 3641129513, takto

rozhodol:

Odvolanie o d m i e t a.

Oprávnenému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. februára 2016, sp. zn. E 3641129513 uložil povinnej zaplatiť poriadkovú pokutu vo výške 100,- € na účet Krajského súdu v Bratislave do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 53 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že zaslala súdu hrubo urážlivé podanie zo dňa 18. decembra 2015 v konaní o vymáhanie súdnej pohľadávky - súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 € v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 16 C 176/2011.

Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty podala povinná odvolanie, v ktorom namietala, že „jej nič nebolo doručené a nevie o čo sa jedná a že nevie, čo bolo urážlivé v jej podaní a chovaní a čo súd poburuje, ďalej že nemá za čo platiť pokutu a práve naopak, že Štátna pokladnica a Slovenská republika má jej zaplatiť odškodné a preto podáva odvolanie“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) skúmal, či je odvolanie povinnej procesné prípustné.

V danom prípade je predmetom konania vymáhanie súdnej pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, pričom Krajský súd v Bratislave, Justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci (§ 7 ods. 1 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné medziiným proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona; osobitným zákonom sa tu rozumie zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Pokiaľ povinný napadol odvolaním uznesenie, ktoré bolo vydané v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, nie je jeho odvolanie procesné prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu odvolanie povinnej odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V odvolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania proti povinnej, ktorá úspech nemala (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1Co/2/2016 – Najvyšší súd SR | AI Pravnik