Najvyšší súd 1 Nc 55/2011 Slovenskej republiky
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ JUDr. A. O., bytom P., 2/ P. O., bytom P., proti odporcovi A. K., bytom U., o zaplatenie 385,21-€ s prísl., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12Ro 28/2011, o návrhu odporcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod. sp. zn. 19NcC 7/2011, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. J. A., JUDr. A. L., JUDr. J. B., JUDr. E. P., JUDr. E. R., JUDr. P. T., JUDr. P. F., JUDr. F. M., JUDr. E. D., JUDr. M. Z., JUDr. P. R., JUDr. V. M., JUDr. B. B., JUDr. M. F., JUDr. A. K., JUDr. M. M., JUDr. M. K., JUDr. E. Š., JUDr. G. K. PhD, JUDr. G. V., JUDr. J. B., JUDr. Z. S., JUDr. M. B., JUDr. I. D., JUDr. J. Š., JUDr. R. T., Mgr. M. Ž., JUDr. Ľ. M., JUDr. K. M., JUDr. M. Š. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 19NcC 7/2011 (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Ro/28/2011).
Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. M. H., JUDr. A. I., JUDr. P. S., JUDr. A. K., JUDr. P. Š., JUDr. M. M., JUDr. V. Z. n i e s ú vy l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 19NcC 7/2011 (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Ro/28/2011).
Odôvodnenie
Odporca svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 04. apríla 2011 namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že navrhovateľ v prvom rade pracoval ako sudca a podpredseda Krajského súdu v Prešove.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Humenné a všetkých sudcov Krajského sudu v Prešove.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove (§ 16 ods. 1 O.s.p.) vzal na zreteľ, že vznesená námietka zaujatosti sa týkala všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove a skúmal existenciu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vo vzťahu k všetkým sudcom, a nielen tým ktorí podľa rozvrhu práce tohto krajského súdu majú predmetnú vec prejednať a rozhodnúť.
Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15 O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.
Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. marca 1998).
I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).
Sudcovia odvolacieho súdu, ktorí sú uvedení v prvom odseku výrokovej časti tohto uznesenia, uviedli, že sa cítia byť zaujatí, a to spravidla pre ich vzťah k navrhovateľovi v prvom rade. Ostatní sudcovia tohto súdu (vymenovaní v druhom odseku výrokovej časti tohto uznesenia) sa však vyjadrili, že v ich prípade uvedené dôvody nie sú dané.
Písomné vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Prešove (č.l. 71-78, spisu), ktorí sú uvedení v prvom odseku výrokovej časti tohto uznesenia, potvrdzujú, že v ich prípade by mohli vznikať pochybnosti o ich nezaujatosti. Pokiaľ niektorí za okolnosť zakladajúcu možnosť vzniku pochybností o ich nezaujatom prístupe označili priamo bližší osobný (priateľský) vzťah k navrhovateľovi v prvom rade, vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z toho, že sami potvrdili existenciu dôvodu relevantného v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku toho rozhodol, že títo sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci.
Sudcovia Krajského súdu v Prešove (č.l. 71-78 spisu), ktorí sú vymenovaní v druhom odseku výrokovej časti tohto uznesenia, vo svojich vyjadreniach nepotvrdili existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Keďže zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich vyjadrenia, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že títo sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Vzhľadom na skutočnosť že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci totožných účastníkov už rozhodoval uznesením zo dňa 08. októbra 2010 sp. zn. 7Nc 2/2010 považuje za potrebné vzhľadom na niektoré rozdielne posúdenie vylúčenia resp. nevylúčenia sudcov Krajského súdu v Prešove uviesť nasledovné. V prejednávanej veci JUDr. J. A., JUDr. A.. L. vo svojich vyjadreniach uviedli, že s navrhovateľom v prvom rade majú priateľský vzťah, čo bolo v danom prípade dôvodom pre ich vylúčenie, oproti rozhodnutiu 7Nc 2/2010 kedy vylúčení neboli, naopak JUDr. V. Z., ktorá zotrvala na rovnakom vyjadrení ako pri predchádzajúcom rozhodnutí 7Nc 2/2010 v ktorom uviedla že s navrhovateľom v prvom rade bola len v pracovnom vzťahu, v čase keď zastával funkciu podpredsedu krajského súdu a necíti sa byť zaujatá. Preto nebola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. októbra 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta