← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie

1 Ndt 13/2010

Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd 1 Ndt 13/2010

Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. ORP-195/OEK-SN-2009, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. júna 2010 o návrhu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozhodnutie o neprípustnosti účasti poškodených v trestnom konaní takto

rozhodol:

Podľa § 47 ods. 3 Tr. por. v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Spišská Nová Ves pod sp. zn. ORP-195/OEK-SN-2009, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v trestnom konaní

sa nepripúšťa účasť poškodených.

Odôvodnenie

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi zo dňa 8. apríla 2009, sp. zn.

ORP-195/OEK-SN-2009, bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na skutkovom základe podrobne rozvedenom v citovanom uznesení vyšetrovateľa.

V priebehu prípravného konania bol skutok prekvalifikovaný na zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

Dňa 23. júna 2010 Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na nepripustenie účasti poškodených v trestnom konaní. Svoj návrh odôvodnil tým, že v predmetnej veci vystupuje 936 poškodených vlastníkov bytov, ktorí mali byť zodpovedným pracovníkom obchodnej spoločnosti B., poškodení v súvislosti s nesprávnym nakladaním s finančnými prostriedkami od nich prijatých v rámci inkasných platieb do fondu údržby a opráv. Tento počet bol ustálený podľa počtu vlastníkov bytov v bytových domoch v meste K., ktoré byty boli v správe spoločnosti B.

Špecifický charakter a rozsah stíhanej trestnej činnosti s počtom najmenej 936 poškodených by pri výkone ich práv mohli trestné konanie neúmerne predĺžiť a ohroziť účel trestného konania.

Vzhľadom k tomuto počtu nebolo ani možné ustanoviť spoločného zástupcu podľa § 47 ods. 2 Tr. por.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní podľa § 47 ods. 3 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh z hľadísk uvedených v § 47 ods. 3 Tr. por. a dospel k záveru, že návrh generálneho prokurátora je opodstatnený.

Z relevantných podkladov zabezpečených po začatí trestného stíhania skutočne plynie, že v posudzovanej veci bolo správcovskou spoločnosťou – B., disponované s finančnými prostriedkami minimálne 936 vlastníkov bytov v meste K. spôsobom zakladajúcim podozrenie zo zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Pri takomto podozrení sa títo vlastníci objektívne a oprávnene dostali do procesného postavenia poškodených v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. so všetkými právami a nárokmi, ako tieto vyplývajú z ustanovení § 46 ods. 2 až 9 Tr. por.

Podľa § 47 ods. 3 Tr. por. ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúcich 100, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora o účasti poškodených v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.

Použitie citovaného ustanovenia Trestného poriadku je v objasňovanej trestnej veci plne dôvodné.

V zmysle § 119 ods. 1 Tr. por. je potrebné, aby vyšetrovateľ v rámci prípravného konania zameral procesné úkony, hlavne na objasnenie, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, či tento má znaky trestného činu, kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, aká je miera jeho závažnosti, aké konkrétne dôsledky mal v rámci činnosti uvedenej správcovskej spoločnosti a pod.

Pohyb finančných prostriedkov od vlastníkov bytov až po ich konkrétne použitie v správcovskej spoločnosti umožňujú ustáliť predovšetkým zadovážené listinné dôkazy, pohyby na účtoch, znalecký posudok z odboru ekonomiky vypracovaného Ing. L. B., výsluchy svedkov z radov zamestnancov B. a ďalšie.

V takejto situácii by výkon práv jednotlivých poškodených v uvedenom mimoriadne veľkom počte mohol predlžovať trestné konanie do neúnosnej miery, ohrozujúcej samotný účel trestného konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov na návrh Generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodol, že v posudzovanej trestnej veci sa nepripúšťa účasť poškodených v rámci trestného konania.

Treba podotknúť, že toto rozhodnutie nič nemení na procesnom postavení poškodených podľa § 46 ods. 1 Tr. por., znamená však, že poškodení nemôžu v priebehu trestného konania vykonávať práva uvedené v § 46 ods. 1, ods. 3 Tr. por.

Keďže návrh generálneho prokurátora nebol zamietnutý, bude jeho povinnosťou, aby v zmysle § 47 ods. 3 Tr. por. zabezpečil zverejnenie predmetného uznesenia, pretože odo dňa jeho zverejnenia začnú plynúť premlčacie lehoty ohľadne nárokov poškodených na náhradu škody v občiansko-právnom konaní.

Poučenie :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 25. júna 2010

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Marián Jarábek

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1 Ndt 13/2010 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik