Najvyšší súd Slovenskej republiky lObdoV/50/2009
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: 3 H, s.r.o., Pri celulózke Č.28, Žilina, IČO: 31 626 939, zast. Mgr. Gabrielou Hrbáňovou advokátkou, Malý trh 2/A, Bratislava proti žalovanému: Slovnaft, a.s., Vlčie Hrdlo, Bratislava, IČO: 31 322 832, zast. JUDr. Erikou Csekes advokátkou, advokátska kancelária CVD s.r o. so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava o zaplatenie 27 572,63 eur na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 12. 2006, č. k. 2Obo 282/2005-202, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 13. 12. 2006, č. k. 2Obo 282/2005-202 a rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 14. 01.2009 č. k. 2Obo 58/2008-223 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na d'alšie konanie.
Odôvodnenie:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19. 05. 2005, č. k. 34Cb 106/2001-164 žálobu o náhradu škodu v dôsledku zneužitia dominantného postavenia žalovaného podľa § 7 ods. 5 pism.c) zák. Č.188/1994 Zb., ktoré postavenie zneužil tým, že so žalobcom odmietol uzavriet' kúpne zmluvy na odbyt PHM, ktoré uzavrel len s vybranými kupujúcimi, zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobca nepreukázal právny základ jeho hmotno-právneho nároku na náhradu škody. Súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný bol povinný na zákjade platnej zmluvy v rozhodnom obdobi uzavrieť predmetné zmluvy, čo by mohlo za splnenia zákonom stanovených podmienok zakladat' nárok na náhradu škody. Z dôvodov, ktoré žalobca vo svojom žalobnom návrhu a jeho doplneni uviedol, súd zistil, že neexistuje pričinná súvislost' - kauzálny nexus medzi . ·;
protiprávnym úkonom a uplatňovanou náhradou údajnej skutočnej škody. Podl'a súdu prvého stupňa sa žalobca neodpustil nekalosút'ažného konania a žalobca nepreukázal svoj hmotno- právny nárok na uplatnenie práv z nekalej sút'aže.
Na odvolanie žalobcu Najvyšši súd Slovenskej republiky ako súd odvolaci rozsudkom zo dňa 13. 12 2006 č. k. 2Obo 282/2005-202 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalovaného zaviazal zaplatit' žalobcovi 830 653,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 1998 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 142 196,50 Sk. Podl'a názoru odvolacieho súdu bol súd prvého stupňa v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. viazaný právoplatným rozhodnutím Protimonopolného úradu SR z 11. 01. 2001 č. , ktorého vecná správnost' bola potvrdená aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 31. 10. 2001 č. k. 6SŽ 36/01. Odvolaci súd konštatoval, že diskriminácia v hospodárskej sút'aži znamená uplatňovanie rozdielnych obchodných podmienok voči sút'ažitel'om pn plneni rovnakého druhu, ktorými sú niektorí sút'ažitelia znevýhodnení (napr. rôzne ceny) bez toho, aby pre rozdielny postup bol dôvod. Diskriminácia patrí medzi skutkové podstaty narušovania hospodárskej sút'aže a je postihovaná v rámci generálnej klauzuly nekalej sút'aže (§§ 41-44 Obchod.zák.). Podl'a odvolacieho súdu žalovaný porušil mmozmluvné právne povinnosti, a to: zákaz zneužívat' dominantné postavenie na relevantnom trhu (§ 7 ods. 4 zákona o hospodárskej sút'aži), povinnost' dbat' na právne záväzné pravidlá hospodárskej sút'aže (§ 41 Obchod.zák.), povinnost' nezneužívat' účast' na hospodárskej sút'aži (§ 41 Obchod.zák.), zákaz nekalej sút'aže (§ 44 ods 1 Obchod. zák.). Konanie žalovaného spočivajúce v diskrimnácii žalobcu považoval odvolací súd za konanie v hospodárskej sút'aži, v dÔsledku ktorej diskriminácie podl'a odvolacieho súdu vznikla žalobcovi ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, ktorá by mohla mat' príčinnú súvislost', resp. by mohla zakladat' akýkol'vek jeho nárok na náhradu škody. Odvolací súd neuznal ani námietku žalovaného, že spotrebiteha, resp. právnické osoby, ktorých práva boli porušené nedovoleným obmedzovaním súťaže, si mÔžu právo na náhradu škody uplatnit' výlučne podl'a občianskeho zákonníka a nie obchodného zákonnika, ktorý v ust. § 373 a nasl. predovšetkým upravuje zodpovednost' za škodu spôsobenú porušenim povinnosti vyplývajúcej zo závázkového vzt'ahu. Odvolaci súd poukázal na ust. § 757 Obchod zák , ktoré rozširuje pôsobnost' rozsahu tejto právnej úpravy aj na niektoré prípady porušenia mimozmluvnej povinnosti stanovenej Obchodným zákonnikom napr. § 44 V spojistosti s § 53 Obchod. zák Odvolací súd konštatoval, že konanie, ktoré je diskrimináciou podl'a § 7 ods.5 zákona o hospodárskej súťaži, naplňuje obe skutkové podstaty zneužitia účasti na hospodárskej sút'aži a porušuje mimozmluvné povinnosti ustanovené Obchodným zákonníkom. Zodpovednosť za škodu, spôsobenú konanim, ktoré je diskrimináciou, sa podl'a názoru odvolacieho súdu riadi us. §§ 757 a 53 Obchod. zák. a nie občianskym zákonníkom. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdeni. Má za to, že je neprípustné kvalifikovat' porušenie povinností ustanovených v ZOHS za súčasné porušenie povinnosti zákazu nekalej sút'aže podl'a § 44 Obchod. zák.. K tomu či došlo konanim osoby, ktorá zneužila účasť na hospodárskej sút'aži niektorým zo spôsobov nedovoleného obmedzovania hospodárskej sút'aže v zmysle ZOHS, súčasne aj k porušeniu § 44 ods.1 Obchod. zák., teda generálnej klauzuly hospodárskej sút'aže, je potrebné skúmat', či takéto konanie napl'ňa pojmové znaky nekalej sút'aže v zmysle § 44 ods.1 OBZ. V prejednávanej veci žalobca so žalovaným nikdy nebol a ani nemohol byt' v sút'ažnom vzt'ahu, preto konanie žalovaného nemôže byt' kvalifikované podl'a § 44 Obchod.zák. Žalobcu, ktorý bol, resp. je odberatel'om
pohonných hmôt od žalovaného, nie je možné považovat' za sút'ažitel'a v zmysle § 44 Obchod. zák., nakol'ko medzi žalobcom a žalovaným existoval, resp. existuje záväzkový vzt'ah, ktorý je potrebné odlišovat' od sút'ažnoprávneho konania a nie je preto možné hovorit' o vzájomnom sút'ažnom vzt'ahu. Medzi žalobcom a žajovaným neexistuje vzájomné súperenie na určitom trhu s ciel'om predstihnút' konkurentov a získat' výhodnejšiu pozíciu a väčší majetkový prospech pri podnikaní a nikdy medzi nimi neexistoval právny horizontálny vzt'ah. Tým, že na základe obchodného rozhodnutia vedenia žalovaného odporučil žalovaný žalobcovi svoje iné odbemé miesto a následne s nim neuzavrel nové kúpne zmluvy na odber MN za rovnakých podmienok, aké mal žalobca dohodnuté so žalovaným v predchádzajúcom období, žalovaný voči žalobcovi neporušil žiaden záväzok vyplývajúci z právneho vzt'ahu. Podl'a žalovaného odvolací súd nesprávne právne posúdil i otázku zodpovednosti za škodu. Je toho názoru, že je potrebné rozlišovat' medzi nárokom na náhradu škody v dôsledku naplnenia nekalosút'ažného konania a v dôsledku nedovoleného obmedzovania hospodárskej sút'aže. Žalobca zastáva názor, že ust. § 53 Obchod. zák. priznáva nárok na náhradu škody iba v pripade dokázanej nekalej sút'aže, ktorou v žiadnom prípade nie je zneužitie dominantného postavenia podnikateľa na relevantnom trhu podl'a ZOHS, ktorý je právnou normou verejného práva. Z titulu jej verejnoprávnej povahy potom jeho rušitel'ovi vzniká verejnoprávna, konkrétne správna zodpovednost'. ZOHS v žiadnom jeho ustanoveni nezakladá súkromnoprávny nárok podnikatel'a voči rušitel'ovi Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom porušenie právnej povinnosti žalovaného vidí v konaní spočívajúcom v správnom delikte. Podl'a žalovaného takýto prienik normy verejného práva a normy súkromného práva nie je možný. Je tiež toho názoru, že aj ked' ZOHS priamo v dikcii neupravuje pojem spotrebitelia, žalovaný má za to, že v zmysle § 2 ods.1 pism.a) a § 2 ods.2 zák.č.634/1992 Zb. v znení platnom v čase podania žaloby, je potrebné za spotrebitel'ov považovat' iba fýzické osoby, ktoré nakupujú výrobky alebo používajú služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najma pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a iba tie právnické osoby, ktoré nakupujú výrobky alebo používajú služby pre svoju vlastnú potrebu, pokial' vystupujú voči predávajúcemu obdobne ako vyššie uvedené fýzické osoby. Podl'a žalovaného si žalobca musel byt' vedomý toho, že zmluvy uzavreté so žalovaným uplynutím idoby ich platnosti skončia a aký dôsledok to môže mat' pre jeho podnikanie Žalobca nemal žiaden právny nárok na to, aby sa mohol oprávnene domáhat', aby
žalovaný predl'žil s nim pIatnost' predmetných zmlúv, resp. uzavrel s ním nové zniluvy za rovnakých podmienok. Pretože žalobcu nie je možné považovat' za spotrebitel'a v zmysle ZOHS a teda ani za osobu, ktorej by tento zákon priznával VOČl rušitel'ovi (žalovanému) akýkol'vek súkromnoprávny nárok, navrhuje žalovaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia VěCl zrušit'.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 07. 07. 2009 č.k. II. ÚS 1 16/09-35
vyslovil, že postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. lObdo V 19/2007 a jeho rozsudkom z 20. februára 2008 bolo porušené zák)adné právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie zaručené čl.46 ods.1 a čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj právo na spravodlivý proces zaručené v čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane l'udských práv a základných slobôd, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na d'alšie konanie. V náleze Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní sp.zn. lObdo V 19/2007, kedy žalobcovi nebolo doručené dovolanie žalovaného na vyjadrenie, bola porušená jedna z požiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktómost' konania, pretože žalobcovi nebolo umožnené zaujat' svoje stanovisko k dovolaniu žalovaného, a týni sa účinne podieľat' na bránení svojho už právoplatne priznaného práva. Vzhl'adom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že postupom najvyššieho súdu v dovolacom konani sp.zn.1 Obdo 19/2007 a jeho rozsudkom z 20. 02 2008 bolo porušené základné právo st'ažovatel'ky na spravodhvé súdne konanie b
zarušené v čl.46 ods.1 a čl.48 ústavy, ako aj právo zaručené v čl.6 ods.1 dohovoru, a preto zrušil uvedený rozsudok najvyššieho súdu.
Žalobca sa po doručení dovolania žalovaného, k tomuto nevyjadril.
Najvyšši súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ lOa ods.2 O. s. p.) v d'alšom konaní po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnút' týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O. s. p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podl'a § 242 ods.1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnút' právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokial' to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust. § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods.l O. s. p.) r alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods.2 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je pripustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods.3 O. s. p.).
Ked'že v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa je nepochybné, že prípustnost' dovolania žalovaného možno vyvodit' z ust. § 238 ods.l O. s. p..
Žalovaný podaj dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nekalosút'ažného konania žalovaného, ktoré podľa odvolacieho súdu malo spočívat' v rozhodnutí protimonopolného úradu vysloveného zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty žalovaným tým, že so žalobcom na rozdiel od iných odberatel'ov odmietol uzavrieť kúpne zmluvy na odbemé miesto výrobného závodu žalovaného Slovnafí a. s., VJčie Hrdlo, Bratislava, ale ako odbemé miesto mu žalovaný určil obchodný závod v s čim boli spojené rozdielne cenové a platobné
podmienky.
Nesprávnym právnym posúdenim sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použit', alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podl'a odvolacieho súdu došlo k nekalosút'ažnému konaniu zo strany žalovaného, ked' žalovaný porušil mimozmluvné povinnosti, a to zákaz zneužívat' dominantné postavenie na relevantnom trhu, povinnost' dbat' na právne záväzné pravidlá hospodárskej sút'aže, povinnost' nezneuživat' účast' v hospodárskej sút'aži a zákaz nekalej sút'aže. Odvolací súd mal za to, že konanie žalovaného spočivajúce v diskriminácii bolo konanim v hospodárskej sút'aži a v dôsledku diskriminácie žalobcu žalovaným, vznikla žalobcovi ujmal ktorá nastala v jeho majetkovej sfére.
Nekalú sút'až upravuje Obchodný zákonník v ust. §§ 44 až 55.
Z ust. § 44 ods.1 Obchod. zák., ktorý upravuje tzv. generálnu klauzulu všeobecnej skutkovej podstaty nekalosút'ažného konania vyplýva, že nekalosút'ažné konanie sa viaže na existenciu troch základných znakov, ktoré musia byt' naplnené súčasne, a to konanie v hospodárskej sút'aži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je spôsobilé privodit' ujmu iným sút'ažitel'om alebo spotrebitel'om.
Dovolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade znaky nekalosút'ažného konania žalovaného neboli naplnené, s ktorým záverom sa stotožnil i dovolaci súd v tomto konaní.
Podl'a súčasnej právnej teórie je hospodárska sút'až, upravená ust. § 41 a nasl. Obchod. zák,. definovaná ako súperenie subjektov v hospodárskej oblasti s ciel'om predstihnút' iné subjekty v oblasti trhu a dosiahnut' tým hospodársky prospech.
Subjektmi hospodárskej sút'aže podľa § 41 Obchod. zák. sú fýzické i právnické osoby, ktoré sa sút'aže zúčastnia, a zákon nepredpokladá, že musi íst' o podnikateľov
Hospodárska sút'až predpokladá tiež sút'ažný (konkurenčný) vzt'ah, teda stret záujmov rôznych subjektov na trhu, ktorí do sút'aže vstupujú so zámerom získat' pred iným subjektom predstih, s ciel'om dosiahnutia hospodárskeho prospechu b '"' 7 lObdoV/50/2009
Zneužitie účasti na hospodárskej sút'aži reguluje Obchodný zákonník v jej súkromnoprávnej rovine ako nekalú sút'až. Verejnoprávna rovina je predmetom úpravy predovšetkým zákona o hospodárskej sút'aži.
Nie je vylúčené, že uvedené prejavy hospodárskej sút'aže sa môžu i vzájomne prelínať, teda, že konanim v rozpore s verejnoprávnymi predpismi, dôjde i k naplneniu skutkových podstát nekalej sút'aže.
V takom prípade musia všák byt' kumulatívne naplnené znaky generálnej klauzuly nekalosúťažného konania a príp., tiež niektorej z osobitných skutkových podstát nekalosút'ažného konania, prikladmo ůpravených v ust. § 44 ods.2 Obchod. zák.
Pretože nekalosút'ažné konanie je konanim v hospodárskej sút'aži, jeho predpokladom je vzájomný sút'ažný (konkurenčný) vzt'ah, ktorý medzi účastnikmi konania nie je daný.
V tomto smere dovolací súd poukazuje na predošlé rozhodnutie, vydané v predmetnej veci, v ktorom dovolací súd z predmetu činnosti žalobcu a žalovaného vyvodil, že žalovaný na rozdiel od žalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom jeho ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto výrobkov, z ktorého dôvodu postavenie účastnikov na trhu je rozdielne. Pre tento dôvod nie je na trhu daný ani stret ich záujmov, a preto ani sút'ažný vzt'ah.
So zretel'om na uvedené, pokial' i v správnom konaní bolo u žalovaného zistené, že nedovoleným spôsobom zneužil účast' v hospodárskej sút'aži, jeho konanie nenaplnilo uvedený predpoklad nekalosút'ažného konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie žalovaného nesprávne posúdil ako nekalosút'ažné a z tohto dôvodu i nesprávne právne vyvodil, že žalobcovi na tomto právnom základe vzniklo právo na náhradu škody.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podl'a § 243b ods.2 O. s. p. zrušil a súčasne zrušil i rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol v predmetnej veci vydaný v d'alšom konaní, pre ktorého vydanie po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky absentoval procesný podklad
Ó %% ' 8 lObdoV/50/2009 '6
a vec vrátil odvolaciemu súdu na d'alšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 243b ods.5 v spojení s § 224 O. s. p. rozhodne o trovách dovolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
, ': °': :; Qi
"""'"""' "' '""""°" jií'i'E " ' ' JUDr. Beata Miničová, v. r. '%4 predsedníčka senátu
Za správnost' vyhotoa=Earkašová