Najvyšší súd Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Š., bytom V., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1100-1087-2006-557 zo dňa 3.2.2006, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/82/2008-94 zo dňa 2.11.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/82/2008-94 zo dňa 2.11.2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP konanie o žalobe o preskúmanie rozhodnutia č. 703-10391/2005-557 zo dňa 30.12.2005, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a vylúčil na samostatné konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 100.000,–€.
Krajský súd svoje uznesenie v časti o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia č. 703-10391/2005-557 zo dňa 30.1.2006, ktoré nebolo rozhodnutím správneho orgánu v poslednom stupni a preto žaloba o jeho preskúmanie nie je prípustná.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a odôvodnil ho tým, že na súd sa obrátil až po vyčerpaní všetkých zákonných postupov – námietka proti exekúcii, odvolanie proti zamietnutiu námietky, návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ďalej poukázal na svoju zlú finančnú situáciu a vyslovil názor, že žalovaná mu z dôchodku sťahuje splátky neoprávnene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Najvyšší súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, že žalobca sa podaním daným na poštovú prepravu dňa 25.4.2006 a doručeným na Okresnom súde Košice II dňa 26.4.2006, domáhal zrušenia exekučného príkazu č. 703-10391/2005-557 zo dňa 30.12.2005 a zaplatenia nemajetkovej ujmy 100.000,–€.
Po postúpení veci Okresným súdom Košice II na Okresný súd Košice I, ktorý s postúpením vyslovil nesúhlas, bola vec na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndc 176/2006 zo dňa 9.11.2006 postúpená na Okresný súd Košice I.
Okresný súd Košice I vyzval žalobcu uznesením č. k. 16C/115/2006-18 zo dňa 26.2.2007 na doplnenie svojho podania. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním predloženým súdu dňa 6.3.2007 tak, že žiadal zrušenie exekučného príkazu č. 1100-8017- 2006-547 a č. 1100-8018/2006-547 zo dňa 8.8.2006. Ďalším doplnením podania predloženým Okresnému súdu Košice I dňa 12.3.2007 upresnil, že žiada zrušiť exekučný príkaz č. 703/10391/2005-557 zo dňa 30.12.2005. K podaniu predložil rozhodnutie č. 1100- 1087/2006-557 zo dňa 3.2.2006, ktorým žalovaná zamietla námietky žalobcu proti jej prvostupňovému rozhodnutiu č. 703-10391/2005-557 zo dňa 30.12.2005.
Následne Okresný súd Košice I uznesením č. k. 16C/115/2006-73 zo dňa 1.8.2008 vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach, ktorý žalobcu vyzval na odstránenie nedostatku žaloby spočívajúceho v nesprávnom označení správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie č. 603-10391/2005-557 zo dňa 30.12.2005.
Na túto výzvu súdu žalobca oznámil, že trvá na svojom podaní a že zasiela fotokópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 30.12.2005. Súdu však zaslal fotokópiu druhostupňového správneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 1100-1087/2006-557 zo dňa 3.2.2006.
Krajský súd preto dospel k záveru, že žalobca sa domáhal preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia a preto konanie o žalobe zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP.
Podľa § 247 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1).
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).
Podľa § 250 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (ods. 1).
Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (ods. 2).
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (ods. 4).
Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo z podaní žalobcu aj napriek ich nejasnosti (§ 41 ods. 2 OSP) zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach, č. 1100-1087/2006-557 zo dňa 3.2.2006 o zamietnutí námietok žalobcu proti exekučnému príkazu č. 703-10391/2005-557 zo dňa 30.12.2005 (ktoré v konaní opakovane predložil) vydanému na základe vykonateľného rozhodnutia č. 7013-6602-6023/2003-69 zo dňa 10.10.2003. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby vedel správne napísať žalobu podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP aj vzhľadom na to, že počas celého konania nebol poučený o nedostatkoch svojho podania – žaloby, ani o náležitostiach, ktoré žaloba v zmysle § 249 ods. 2 OSP musí mať.
Avšak rozhodnutie žalovaného č. 1100-1087/2006-557 zo dňa 3.2.2006 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 14.2.2006. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby začala plynúť dňa 15.2.2006 a keďže posledný deň pripadol na 15.4.2006 (sobota), za posledný deň lehoty sa považuje najbližší pracovný deň a tým bol utorok 18.4.2006. Žaloba však bola daná na poštovú prepravu až dňa 25.4.2006, teda zjavne oneskorene. Konanie o žalobe žalobcu malo byť preto podľa názoru odvolacieho súdu zastavené podľa § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože bolo vo výroku vecne správne, hoci k svojmu záveru dospel na základe iných dôvodov.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c a § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, keďže nebol v tomto konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. júla 2010 JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová