ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci proti obvinenému X. Z. , pre trestný čin ublíženia na zdraví spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. októbra 2011, sp. zn. 3 To 46/2011, takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. októbra 2011, sp. zn. 3 To 46/2011, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
bolpor uš enýzákon
v ustanovení § 37 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 s poukazom na ustanovenia § 35 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v prospech obvineného X. Z..
Tento rozsudok sa zrušuje.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. marca 2011, sp. zn. PE-1 T 12/2004, bol obvinený X. Z. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k 221 ods. 1 Tr. zák. č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, (ďalej len Tr.
zák.), na tom skutkovom základe, že:
- dňa 25.3.2001 asi o 01.00 hod. s doteraz nestotožnenými osobami na chodbe kultúrneho domu v Z. S. W., okres Q. počas konania diskotéky bezdôvodne napadli poškodeného Q. X. tak, že obžalovaný X. Z. ho päsťou opakovane udieral do tváre a následne ho napadli údermi i ďalšie osoby, následkom čoho spadol na zem, čím mu spôsobili zranenia - otras mozgu I. stupňa, zlomeninu nosa s posunom úlomkov, liečenú jej operačným napravením, zmliaždenie tváre s okoloočnicovou obojstrannou krvnou podliatinou a zmliaždením pravého lakťa, záhlavia a krku vpravo s krvnou podliatinou, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najviac 4 týždne.
Okresný súd uložil obvinenému X. Z. podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 písm. l/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. zák. č. 141/61 Zb. v znení neskorších predpisov súd poškodeného Q. X., nar. X. F. XXXX, bytom M., F. XX/X, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o občiansko- právnych veciach.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obžalovaný X. Z. a poškodený Q. X..
V dôsledku podaných odvolaní Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozhodol tak, že podľa § 258 ods. 1 písm. d/ a f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody.
Krajský súd podľa § 259 ods. 3 Tr. por., u obžalovaného X. Z., upustil podľa § 37 Tr. zák. od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného Trenčín zo dňa 17. septembra 2007, sp. zn. BN 1 T/100/2004, je dostatočný.
Zároveň krajský súd vyslovil výrok o náhrade škody tak, že podľa § 228 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q. X. škodu v sume 219,08 eur.
Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal podľa § 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por. v zákonnej lehote dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky s tým, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3 To 46/2011, zo dňa 5. októbra 2011 bol porušený zákon v ustanovení § 37 Tr. zák., ako aj v ustanovení § 35 ods. 3 a 4 Tr. zák., prospech obvineného X. Z., čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko výrok o treste Krajského súdu v Nitre je založený na nesprávnom použití hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, ktoré sú kogentného charakteru. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, vyslovil porušenie zákona v prospech obvineného v ustanovení § 37 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 3 Tr. zák. a § 35 ods. 4 Tr. zák. zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3 To 46/2011, z 5. októbra 2011 vo výroku o treste a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, (§ 377 Tr. por.) po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania podaného generálnym prokurátorom, preskúmal na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním sa na dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. uvedené v podanom dovolaní (ktorými je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd viazaný) a zistil, že dovolací dôvod uplatnený generálnym prokurátorom je opodstatnený.
Je potrebné prisvedčiť dôvodom dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že v danom prípade boli napadnutým súdnym rozhodnutím porušené ustanovenia Trestného zákona o upustení od uloženia súhrnného trestu a že je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 37 Tr. zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v ods. 1 a 2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok
za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Podľa § 35 ods. 4 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Konkrétne je potrebné uviesť, že z odpisu registra trestov obvineného X. Z., ktorý je založený v trestnom spise vyplýva, že v minulosti bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. BN 1 T 100/2004, zo 17. septembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. októbra 2007. Týmto rozsudkom bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 157 ods. 1 Tr. zák. (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinných od 1. januára 2006), za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky (do 19. októbra 2009). Zároveň bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. BN 1 T 100/2004, z 28. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. októbra 2010 bolo rozhodnuté, že obvinený X. Z. sa v skúšobnej dobe, ktorá mu bola určená už uvedeným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. BN 1 T 100/2004, zo 17. septembra 2007 osvedčil, t.j. s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 7 Tr. zák. (zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinných od 1. januára 20026), sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Najvyšší súd v tejto súvislosti len dodáva, že Krajský súd v Nitre nemohol u obvineného X. Z. rozhodnúť o tom, že podľa § 37 Tr. zák. upúšťa od uloženia súhrnného trestu s poukazom na trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. BN 1 T 100/2004, zo 17. septembra 2007. Je nepochybné, že v čase rozhodovania Krajského súdu v Nitre, a to dňa 5. októbra 2011, sa na obvineného X. Z. už hľadelo, akoby nebol odsúdený (čo napokon konštatoval v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku aj samotný Krajský súd v Nitre) a tým neboli splnené zákonné podmienky na ukladanie prípadného súhrnného trestu a teda ani na upustenie od uloženia súhrnného trestu, vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. BN 1 T 100/2004, zo 17. septembra 2007.
V závere najvyšší súd len dodáva, že využitie inštitútu upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 37 Trestného zákona je možné u páchateľa použiť len za predpokladu, že sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu. Tento trest však s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 4 Tr. zák. nie je možné ukladať v prípade, ak sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, čo je potrebné použiť aj pri inštitúte upustenia od uloženia súhrnného trestu.
Je teda zrejmé, že napádaným súdnym rozhodnutím boli porušené ustanovenia Trestného zákona nielen o ukladaní súhrnného trestu, ale i od jeho upustenia (§ 35 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., § 37 Tr. zák.), čím bol daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, so zreteľom na všetky hore uvedené skutočnosti, zistiac, že je splnený dôvod dovolania generálneho prokurátora podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., vyslovil podľa § 386 ods. 1 Tr. por., porušenie zákona v ustanovení § 37 Tr. zák. (účinného do 1. januára 2006), (porušenie bolo v prospech obvineného), zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.