UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej, JUDr. Dušana Krč-Šeberu, JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného Mgr. W. O. na neverejnom zasadnutí konanom 5. mája 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného Mgr. W. O. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2025, sp. zn. 2To/12/2024, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného Mgr. W. O. odmieta.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 2T/3/2021 zo 14. marca 2022 a podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku vec obvineného Mgr. W. O., pre skutok v obžalobe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 24. januára 2017, sp. zn. VII/1 Gv 94/15/1000, kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, postúpil na disciplinárne konanie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Obvinený proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.
Podstata dovolania obvineného spočíva v tom, že najvyšší súd nemohol postúpiť jeho vec na disciplinárne konanie, pretože v tom čase už nebol príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Jediným správnym riešením v danej situácii bolo zastavenie trestného stíhania. Obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v jeho neprospech, zrušil toto rozhodnutie a najvyššiemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Najvyšší súd ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 372 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo ods. 2.
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 280 ods. 3 Trestného poriadku proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Nakoľko v posudzovanom prípade o postúpení veci podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku rozhodol druhostupňový súd, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obvinený je, v zmysle § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, oprávnenou osobou na podanie dovolania. Nie je tomu tak, pretože predpokladom na priznanie statusu oprávnenej osoby na podanie dovolania proti takémuto rozhodnutiu je jej dispozičné právo na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Z ustanovenia § 280 ods. 3 Trestného poriadku však vyplýva, že proti uzneseniu o postúpení veci inému orgánu ako súdu je oprávnený podať sťažnosť iba prokurátor. Pokiaľ zákon neoprávňuje obvineného napadnúť takéto rozhodnutie sťažnosťou, ide o rozhodnutie, ktoré je v podstate vždy v prospech obvineného.
Najvyšší súd uzatvára.
Ak obvinený nie je oprávnený napadnúť určité rozhodnutie súdu prvého stupňa riadnym opravným prostriedkom, výkladom a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) ho nemôže napadnúť ani dovolaním, t. j. mimoriadnym opravným prostriedkom, hoci by dovolanie podal proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa a išlo by o rozhodnutie, ktoré patrí do okruhu rozhodnutí uvedených v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku (primerane k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 5Tdo/345/2003, z 9. júla 2003). Preto platí, že ak obvinený nedisponuje právom na podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nemôže byť takýto zámer zákonodarcu obídený daním mu práva na podanie dovolania - mimoriadneho opravného prostriedku, pretože by tak došlo k popretiu a deformácii obsahového významu ustanovenia § 280 ods. 3 Trestného poriadku a v konečnom dôsledku i ustanovenia § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku.
Nie je teda podstatné, či uznesenie o postúpení veci inému orgánu podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku bolo urobené prvostupňovým alebo druhostupňovým súdom. Uvedenému zodpovedá aj samotné znenie § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého odvolací súd zruší prvostupňové rozhodnutie a vec postúpi inému orgánu, ak mal takéto rozhodnutie urobiť už súd prvého stupňa. Čo je zároveň podstatné, tento výklad nerobí rozdiel z hľadiska prístupnosti dovolania pre obvineného, ktorého trestná vec právoplatne skončila postúpením veci inému orgánu na súde prvého stupňa (t. j. v situácii, ktorú obvinený z vlastnej iniciatívy nemôže procesne zvrátiť) a obvineným, ktorého vec podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil súd druhého stupňa.
Obvinený v tejto veci nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania, v súlade s § 369 ods. 6 a § 371 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku, je však oprávnený podať podnet ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania vo svoj prospech a dovolanie by mohol podať len minister spravodlivosti v zmysle 369 ods. 1 Trestného poriadku a § 371 ods. 3 Trestného poriadku.
Na podklade týchto úvah najvyšší súd jednomyseľne odmietol dovolanie obvineného spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.