1 Tost 12/2008

Uznesením z 23. júna 2008, sp. zn. 5 Ntc 2/2008, Krajský súd v Trnave podľa § 17 ods. 1 zákona č. 403/2004 rozhodol o vzatí do väzby I. B.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť I. B. Podstatou jeho sťažnosti je skutočnosť, že v Rumunsku, na žiadosť ktorého orgánov bol zadržaný a kam má byť vydaný nemá žiadny majetok, pretože mu bol zhabaný na základe súdneho rozhodnutia. Už štyri roky je ubytovaný v azylovom zariadení v Gabčíkove, má aj prácu, ktorou si zarába na živobytie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Predseda senátu krajského súdu rozhodol o väzbe I. B. v zákonom stanovených lehotách, na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného súdom Deta, Rumunská republika, z 5 júna 2008, sp. zn. 639/2004, pričom trestne je stíhaný za trestný čin nelegálneho prekročenia štátnej hranice podľa § 70 ods. 1 nariadenia vlády č. 105/2001 schváleného zákonom č. 243/2002 s aplikáciou § 37 písm. b/ Trestného zákona Rumunskej republiky.

Predseda senátu podrobne odôvodnil, na základe akých dôvodov zistil dôvody väzby menovaného. Na toto odôvodnenie najvyšší súd poukazuje v celom rozsahu. Skutočnosť, že menovanému bol prípadne v jeho vlasti zhabaný majetok a že žije určitý čas v azylovom zariadení na Slovensku nemôže byť dôvodom na jeho prepustenie z väzby, ak dôvody na jeho vzatie do väzby pretrvávajú.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť I. B. ako nedôvodnú zamietol.