Najvyšší súd 2 Cdo 112/2011 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú N. V., bývajúcu v H., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov A. V., bývajúcej v H. a P. J., bývajúceho v O., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 P 10/2010, o dovolaní otca maloletej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2010 sp. zn. 5 CoP 37/2010, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Čadca rozsudkom z 10. marca 2010 č.k. 14 P 10/2010-42 zmenil
rozsudok
Okresného súdu Čadca z 1. februára 2006 č.k. 12 P 54/2005-33 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletej N. tak, že otcovi maloletej uložil povinnosť platiť výživné na maloletú N. v sume 110 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 21.1.2010. Zameškané výživné za obdobie od 21.1.2010 do 28.2.2010 v sume 99,67 € povolil otcovi maloletej splatiť v splátkach po 10 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. júna 2010 sp. zn. 5 CoP 37/2010 potvrdil
rozsudok
prvostupňového súdu a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej. Žiadal preveriť rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu. Uviedol, že zo strany súdov došlo k pochybeniu a súčasne súdy porušili zákon. Poukázal na skutočnosť, že je nezamestnaný a poberá sociálne dávky. Rozhodnutie považuje za nespravodlivé.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto podmienky nie sú splnené.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Podľa § 241 ods. 1 O.s.p. v dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
Ustanovenie § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p. zakotvuje tzv. povinné zastúpenie dovolateľa, ktorého účelom je, aby účastníkovi, ktorý sám právnické vzdelanie nemá, bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc, aby dovolanie vyhovovalo požiadavkám ustanovenia § 241 ods. 1 a 2 O.s.p. a aby dovolací súd tak mohol rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Nedostatok zastúpenia dovolateľa kvalifikovaným zástupcom bráni dovolaciemu súdu o veci ďalej konať. Citované ustanovenie § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p. je totiž ustanovením kogentnej povahy, ktoré nepripúšťa výnimky.
Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľom v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo. Ak tak neurobí a to ani na výzvu súdu, súd dovolacie konanie zastaví.
Dovolateľ nemá právnické vzdelanie. Súd prvého stupňa ho preto uznesením z 3. decembra 2010 č.k. 14 P 10/2010-73, ktoré bolo doručené dovolateľovi 17. decembra 2010, vyzval, aby opravil, resp. doplnil svoje podanie z 12.10.2010 v lehote 10 dní od doručenia v súlade s poučením uvedeným v odôvodnení uznesenia pod sankciou jeho odmietnutia. Okrem iného v odôvodnení uznesenia uviedol, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.) a súčasne ho poučil podľa § 30 O.s.p. Následne bol dovolateľ opakovane okresným súdom vyzvaný (č.l. 80 spisu), aby si v lehote 10 dní od doručenia výzvy zvolil advokáta na svoje zastupovanie v dovolacom konaní a aby v tejto lehote predložil súdu plnú moc. Dovolateľa súd poučil o následkoch neustanovenia si kvalifikovaného zástupcu (zastavenie dovolacieho konania) a súčasne v záujme ochrany práv dovolateľa ho opakovane poučil v zmysle § 30 O.s.p. Výzva bola otcovi maloletej doručená 11. apríla 2011. I napriek uvedenému dovolateľ ostal nečinný, nedostatok svojho kvalifikovaného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní neodstránil. Toto neučinil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu.
Keďže dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová