Najvyšší súd 2Cdo 293/2009 Slovenskej republiky
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. Ľ. H. bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v B., proti odporkyni JUDr. M. T. so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Banská. Bystrica pod sp. zn. 18C 24/1999, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra 2008 sp. zn. 13Co 131/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica čiastočným rozsudkom z 20. decembra 2006 č. k. 18C 24/1999 – 224 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 33 900 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania od 30. 11. 2003 do zaplatenia , v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 33 900 Sk návrh zamietol a v časti uplatnených úrokov 24 % ( titulom inflácie ) konanie zastavil. Dospel k záveru o dôvodnosti nároku na vrátenie kúpnej ceny predanej veci – umývačky riadu, keď si navrhovateľka u odporkyne uplatnila právo z titulu zodpovednosti za jej neodstrániteľné vady v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka a o jeho výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. apríla 2007 sp. zn. 16Co40/2007 čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( vyhovujúcej ) časti zmenil tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 23 730 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania od 30. 11. 2003 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ( po zaplatenie sumy 33 900 Sk ) návrh zamietol. Vo výroku , ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol, čiastočný rozsudok potvrdil a vyslovil, že v časti o zastavení konania zostáva rozsudok nedotknutý. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ si navrhovateľka u odporkyne jednoznačne uplatnila 70 % zníženie z ceny predanej veci ( umývačky riadu ) v zmysle § 623 ods. 2 Občianskeho zákonníka , uplatnila si zľavu z ceny predanej veci, ktorý prejav nemožno zamieňať s odstúpením od zmluvy. Výšku uplatnenej zľavy z kúpnej ceny, ktorá predstavuje sumu 23 730 Sk, považoval za primeranú. Ako dôvodnú vyhodnotil námietku odporkyne o synalagmatickej povahe uplatňovaného nároku.
Okresný súd Banská Bystrica ( v poradí druhým ) rozsudkom z 2. júla 2008 č. k. 18C24/1999 – 318 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 242,40 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania 503 Sk , na účet súdu súdny poplatok 1 438 Sk, právnemu zástupcovi navrhovateľky 4 028 Sk, štátu náhradu odmeny vyplatenej ustanovenému advokátovi v sume 1 711,90 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadom sumy 1 510,20 Sk návrh zamietol, pretože ide o náklady na montáž predanej veci ( umývačky riadu) vynaložené dôvodne , keďže navrhovateľka ju prevzala a stále sa u nej nachádza. Nároky uplatnené titulom poštovného ( 40 Sk ) a nákladov za odoslané telegramy ( 202,40 Sk ) vyhodnotil ako dôvodný nárok na náhradu potrebných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady predanej veci ( umývačky riadu ) .Uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval dôvod uvedený navrhovateľkou pre odročenie pojednávania 2. 7. 2008 , z neúčasti na ktorom sa ospravedlnila , za dôležitý. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka od roku 1999 mala možnosť produkovať všetky dôkazy na preukázanie dôvodnosti jej nároku a žiadne ďalšie dôkazy ani vykonať nenavrhla. Upravil tiež učtáreň súdu, aby zástupcovi navrhovateľky JUDr. M. vyplatila trovy právneho zastúpenia v sume 4 028 Sk do 15 dní.
Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým ) rozsudkom z 13. novembra 2008 sp. zn. 13 Co 131/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým bol návrh na zaplatenie sumy 1 510,20 Sk zamietnutý a vo výroku o trovách prvostupňového konania , potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého umývačka riadu je vlastníctvom navrhovateľky, ( bola jej poskytnutá zľava z ceny tohto výrobku ) , z ktorého dôvodu bola povinná zaplatiť jej montáž. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neprítomnosťou navrhovateľky na pojednávaní 2. 7. 2008 ( ktoré žiadala odročiť z uvedených dôvodov )
nedošlo k odňatiu jej práv konať pred súdom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala ho ( spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti ) zrušiť . Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom jednak súdu prvého stupňa, ktorý napriek jej ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania , pojednával a rozhodol 2. 7. 2008 bez jej prítomnosti a jednak postupom odvolacieho súdu, ktorý rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu , vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( § 238 ods. 3 O. s. p. ). Dovolanie je v zmysle § 238 ods. 21 O.s.p. prípustné aj v prípade, ak smeruje proti takému rozhodnutiu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p. , ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka , prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod týmto pojmom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
Odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľka odvodzuje z toho, že prvostupňový súd napriek žiadosti jej právneho zástupcu o odročenie pojednávania 2. 7. 2008 z dôvodu jej zlého zdravotného stavu toto pojednávanie neodročil a vo veci meritórne rozhodol a z toho, že odvolací súd rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V danej veci súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie na deň 2. 7. 2008. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 18. 6. 2008. Právny zástupca navrhovateľky písomným podaním z 30. 6. 2008 , doručeným súdu 1. 7. 2008 , požiadal o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania z dôvodu nutnosti fyzického a psychického kľudu navrhovateľky predpokladaného po dobu jedného roka a potrebného k regenerácii jej fyzických a psychických funkcií, poukazujúc na priloženú lekársku správu z 12. 3. 2008 ! Podľa názoru dovolacieho súdu ( zhodného s názorom odvolacieho súdu ) uvádzaný dôvod nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, keď navrhovateľke bol na ochranu jej práv a záujmov ( uznesenie z 14. 4. 2008 ) ustanovený právny zástupca. Preto ak za takejto situácie prvostupňový súd vec meritórne prejednal bez prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Treba uviesť, že súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov , existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností , ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu znemožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho ( či mohla byť prekážka predvídaná , prípadne odvrátená). Žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania súdu prvého stupňa takýmto dôležitým dôvodom podľa názoru dovolacieho súdu podložená nebola, pretože navrhovateľka nepreukázala svoju chorobu lekársky uznanou práceneschopnosťou; iba tento doklad je totiž spôsobilým podkladom pre záver o existencii dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
K odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa názoru navrhovateľky dôjsť aj tým, že odvolací súd rozhodol vo veci ( napadnutej na krajský súd 19. 9. 2008 ) bez nariadenia pojednávania ( 13. 11. 2008 ) napriek tomu, že na výzvu súdu výslovne uviedla, že s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania nesúhlasí.
Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky súdny poriadok, a to aj jeho ustanovenie § 214.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. ( účinného od 15. 10. 2008 ) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O. s. p. ( účinného od 15. 10. 2008 ) v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
V zmysle § 372p O. s. p. sa na konanie začaté pred 15. 10. 2008 použijú predpisy účinné od 15. 10. 2008 , ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže ďalej nie je o možnosti odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p. v znení od 15. 10. 2008 aj na konanie začaté do tohto dňa ustanovené inak, krajský súd postupoval správne, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 v znení po 15. 10. 2008.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ až c/ O. s. p. vyplýva, že bez pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť vo veci, ak a/ zistí, že je potrebné na účely správneho skutkového stavu vykonať ( zopakovať ) dôkazy, b/ súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a o veci správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o vec týkajúcu sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. týkajúci sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vyvodiť, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať vždy verejne. Ak teda rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariaďovať pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej dňa 13. 11. 2008 ( t. j. po 15. 10. 2008 ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, i keď navrhovateľka na výzvu súdu ( pred 15. 10. 2008 ) , či súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania , reagovala nesúhlasom. Postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie navrhovateľke možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov, pretože odvolací súd nepostupoval v rozpore s príslušnými procesnými ustanoveniami.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danej veci prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a iné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Potom riadiac sa úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ) .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta