Najvyšší súd Slovenskej republiky 2 Cdo 484/2014
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B., naposledy bývajúcej v M., proti žalovanej O., so sídlom v M., zastúpenej JUDr. P., advokátom v B., o 6 638,78 €, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 20/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. decembra 2010 sp. zn. 10 Co 140/2010, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 7. decembra 2010 sp. zn. 10 Co 140/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu žalobkyne. Pôvodne sa žalobkyňa i so svojím manželom, ktorý v priebehu konania zomrel, domáhala zaplatenia sumy 6 638,78 € ako náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami žalovanej o odňatí poskytovania opatrovateľskej služby, s tým, že tieto rozhodnutia boli na základe protestu prokurátora samotnou žalovanou zrušené. Odvolací súd zároveň zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (č.l. 128 spisu), ktorá však v priebehu konania o dovolaní, t.j. 7. júna 2012 zomrela. Dedičské konanie po nebohej bolo pre nemajetnosť zastavené uznesením Okresného súdu v Galante z 24. októbra 2012, č.k. 26 D 113/2012-16. Z dedičského spisu vyplýva, že nebohá bola bezdetná vdova, okruh dedičov nebol zistený, bola bezmajetná.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd konanie zastaví, keď v právnom predpise je určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka, takže pre nedostatok jeho existencie by konanie stratilo význam.
V predmetnej veci zomrela žalobkyňa s tým, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. To znamená, že po žalobkyni nedošlo k dedeniu, t.j. k všeobecnému prechodu jej práv a povinností na iný subjekt, pretože nie je splnený jeden z predpokladov dedenia a to existencia dedičstva.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že smrťou oprávnenej osoby zaniká aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože táto mala byť poskytnutá za účelom zmiernenia, vyváženia ňou utrpenej nemajetkovej ujmy. Tento účel však už plniť nemôže.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p., § 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2015 JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová