Najvyšší súd 2 ECdo 89/2014 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnej T. B., bývajúcej v D., o vymoženie 1 792,47 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 4 Er 422/2006, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 2013 sp. zn. 17 CoE 245/2012, takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Rimavská Sobota poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 15. októbra 2005 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N..
Uznesením z 22. marca 2012 č. k. 4 Er 422/2006-37 Okresný súd Rimavská Sobota exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že oprávnená a povinná uzavreli zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa poznamenal, že zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiaden dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. Ďalej uviedol, že povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere nemala možnosť voľby výberu zástupcu, nakoľko zo zmluvy o úvere, ktorú povinná uzatvorila je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. K.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré Mgr. K. ako zástupca povinnej urobil v rozpore s jej záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu a preto ich súd prvého stupňa v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považoval za absolútne neplatné. Súd prvého stupňa preto exekúciu na podnet súdneho exekútora vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. marca 2013 sp. zn. 17 CoE 245/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a skonštatoval správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvého stupňa rozhodol. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Návrh oprávnenej na prerušenie konania odvolací súd zamietol s odôvodnením, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013, 2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013, 2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014, 2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014, 2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová