UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Dariny Legerskej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti WISE FINANCE SPOŁKA AKCYJNA, so sídlom Adama Naruszewicza 27, 02 - 627 Varšava, Poľská republika, IČO: 141 599 588, zapísaná v KRS pod č. 0000315354, zastúpenej spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej obchodnej spoločnosti VEUX s. r. o., so sídlom Ulica Juraja Slottu 6476/33, 917 01 Trnava, IČO: 57 191 581, zastúpenej advokátom JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, so sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením sporu Okresným súdom Liptovský Mikuláš, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m na prejednanie sporu j e Okresný súd Trnava.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš listom dňa 16. marca 2026 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava ako súdu kauzálne príslušnému v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Postúpenie sporu odôvodnil obsahom žaloby, z ktorej vyplýva, že strany sporu sú právnickými osobami a žalobca sa voči žalovanému domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súvisiaceho v širšom kontexte s ich podnikateľkou činnosťou.
2. Okresný súd Trnava s postúpením sporu nesúhlasil a súdny spis podľa § 43 ods. 2 CSP predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti. Nesúhlas s postúpením odôvodnil tým, že nie je kauzálne príslušný na rozhodnutie v danej veci, pretože nejde o obchodnoprávny spor. Argumentoval, že žalobca sa voči žalovanému domáha neúčinnosti právneho úkonu, uzatvoreného medzi dlžníkom žalobcu (treťou osobou nevystupujúcou vôbec v spore) a žalovaným a aj keď žalobca a žalovaný sú právnické osoby, medzi nimi nie sú žiadne záväzkové vzťahy obchodného charakteru v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“). Žalobca si voči žalovanému v predmetnom spore uplatňuje nárok podľa § 42a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) na ochranu pred nezákonným ukracovaním svojej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi, ktorý však nie je stranou sporu. Medzi žalobcom a žalovaným ide teda o spor občianskoprávneho charakteru, a nie o obchodnoprávny spor.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a Okresnému súdu Trnava podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Liptovský Mikuláš nie je dôvodný.
4. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
5. Podľa § 15 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
6. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
7. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
8. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
9. Podľa § 22 písm. g) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave.
10. Posúdenie toho, či ide o obchodnoprávny spor, závisí od predmetu civilného sporového konania, ktorý je daný (skutkovým a právnym) vymedzením uplatneného nároku v žalobe.
11. Pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V okolnostiach toho ktorého prípadu nepôjde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o kritériá určujúce príslušnosť súdu ako jednej z podmienok konania (sp. zn. 6Ndc/15/2019).
12. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca je veriteľom dlžníka - obchodnej spoločnosti BAUTHERM SK s. r. o. z úverovej zmluvy. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje, teda zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam (pôvodne vo vlastníctve dlžníka) realizovali dlžník a žalovaný prostredníctvom osôb konajúcich v ich mene, a to D. P. a Y. D. Z. (vystupujúceho aj pod menom Y. D. F. s B. občianstvom), ktorí sú tiež majetkovo i personálne prepojení so záložným veriteľom dlžníka, so spoločnosťou Bautherm Group, s. r. o. a zároveň sú si blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ. Žalobca teda v žalobe dôvodí personálnym prepojením medzi dlžníkom, žalovaným a spoločnosťou Bautherm Group, s. r. o. a tým, že tieto spoločnosti prostredníctvom D. P. a Y. D. Z. vykonávajú úkony smerujúce k jeho ukráteniu ako veriteľa pohľadávky z úverovej zmluvy.
13. To, že odporovanie právnemu úkonu vymedzenému v žalobe je (hmotnoprávne) upravené v Občianskom zákonníku (§ 42a a nasl. OZ), samo osebe ešte neznamená, že (procesne) ide o občianskoprávny spor (obdobne uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Ndc/12/2024 z 29.04.2024).
14. Najvyšší súd už skôr v obdobnej veci vyslovil, že pre konštatovanie obchodnoprávneho sporu v danom type civilného sporového konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ je určujúce, že predmetom odporovacej žaloby je zmluva o zriadení záložného práva v prospech žalovaného k majetku (nehnuteľnosti) dlžníka žalobcu, že strany sporu (obchodné spoločnosti) majú status podnikateľov, pričom úprava odporového práva zakotvená v § 42a a nasl. OZ nevylučuje jeho uplatnenie voči podnikateľom (sp. zn. 3Ndob/21/2024).
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v danom prípade okrem právneho statusu strán (tu podnikateľov), pre kauzálnu príslušnosť súdu v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ je určujúcim predmet sporu, ktorým je nárok žalobcu opierajúci sa o ním uplatnené odporové právo veriteľa, týkajúce sa právneho úkonu žalovaného (tretej osoby) a dlžníka žalobcu, ktorým žalovaný ukracuje vymáhateľnosť veriteľovej (žalobcovej) pohľadávky voči rovnakému dlžníkovi. Pre splnenie kritérií obchodnoprávneho sporu v tomto konaní teda nie je podstatné to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je priamy záväzkový vzťah obchodnoprávneho charakteru.
16. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že predmet sporu vychádza z pôvodne obchodnoprávneho vzťahu, keď žalobca ako veriteľ a spoločnosť BAUTHERM SK s. r. o. ako dlžník, spolu uzavreli úverovú zmluvu dňa 25.11.2024, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 2.450.000 eur a dlžník sa zaviazal za podmienok a v termínoch stanovených v úverovej zmluve vrátiť žalobcovi úver a zaplatiť úroky z úveru. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol oprávnený poskytovať úvery. Dlžník si svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa tvrdenia žalobcu neplní. Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý urobil dlžník v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávok žalovaného postúpených mu spoločnosťou Bautherm Group, s. r. o. voči dlžníkovi žalobcu z titulu viacerých zmlúv o pôžičke s tým, že ide o personálne prepojené obchodné spoločnosti konajúce prostredníctvom spriaznených osôb, a to D. P. a Y. D. Z., resp. Y. D. F.. Od nesplnenia záväzku vyplývajúceho z obchodnoprávneho vzťahu (z úverovej zmluvy) sa odvíja aj tento spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu (naviac medzi dvoma podnikateľmi). Preto v danom prípade z procesnoprávneho hľadiska ide o obchodnoprávny spor i napriek tomu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemá obchodnoprávny charakter. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že právne posúdenie veci je predmetom sporu medzi stranami, a nie sporu o príslušnosť súdov. Posúdenie povahy sporu totiž vychádza zo skutkových okolností zistených v priebehu konania, a nielen okamihu jeho začatia.
17. Nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením sporu preto nie je dôvodný. Okresný súd Trnava je v zmysle § 22 písm. g) CSP kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie predloženej veci.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.