2 Ndt 16/2015

V odvolacom konaní podal obžalovaný L. K. návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline a jej prikázanie inému krajskému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd krajských súdov (§ 23 ods. 1 Tr. por.) zistil, že návrh nie je dôvodný.

Obžalovaný v ňom argumentuje výlučne spôsobom rozhodovania krajského súdu, ktorý v predchádzajúcom konaní zamietol jeho odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, vydanému v obnovenom konaní, resp. zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby v aktuálne vedenom konaní. Také okolnosti nie sú dôležitým dôvodom v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. a nemožno z nich vyvodiť zaujatosť členiek konajúceho senátu, resp. z dôvodu solidarity s nimi, aj ostatných sudcov krajského súdu, ako tvrdil obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom 15. júla 2015.

Obsah predchádzajúceho rozhodnutia, resp. rozhodnutí nie je dôvodom vylúčenia sudcu podľa § 31 ods. 1 Tr. por., teda okolnosťou, ktorá sama-osebe nezaujatosť sudcu spochybňuje pre jeho pomer k veci alebo účastníkom konania – ide o doterajší úspech, resp. neúspech strany v konaní.

O námietke zaujatosti proti členkám odvolacieho senátu preto krajský súd v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. na verejnom zasadnutí nekonal a o ich nezaujatosti svedčí aj vyjadrenie týchto sudkýň k návrhu na delegáciu. Obdobne (vecne už nadbytočne) sa vyjadrili aj ostatní sudcovia krajského súdu, preto nebol podklad pre odňatie veci konajúcemu súdu z dôvodu nutnosti alebo vhodnosti.

Na popísanej situácii nič nemení ani zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu z 8. októbra 2014 najvyšším súdom v dovolacom konaní pre procesnú chybu (a toto zrušujúce rozhodnutie rovnako neznamená, že by najvyšší súd bol zaujatý v prospech obžalovaného).