← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie

2 Ndzk 4/2008

Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd 2 Ndzk 4/2008 Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Prof. JUDr. Š. M., DrSc., proti odporcovi: M. Š., o nečinnosť orgánu verejnej správy, o námietke zaujatosti, takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. J. U., JUDr. P. P. a JUDr. K. B. nie sú vylúčené z prejednania a rozhodnutia tejto veci.

odôvodnenie:

V uvedenej právnej veci navrhovateľka vzniesla námietku zaujatosti voči celému senátu JUDr. J. U., sudkyniam Krajského súdu v Trnave, z dôvodu prijatia zjavne arbitrárneho názoru v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave sp. zn. 14 S 20/2008.

Sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. J. U., JUDr. K. B. a JUDr. P. P. sa vyjadrili, že navrhovateľku poznajú z rozhodovacej činnosti, ako pedagóga na Právnickej fakulte UK a necítia sa byť zaujaté.

V zmysle ust. § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia zákona dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona teda jednoznačne vyplýva, že možnosť vylúčenia sudcu, resp. sudcov je podmienená existenciou zákonného dôvodu.

Predpokladom správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca, ktorý nie je zaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom konania a k ich zástupcom, a ktorý nie je nijakým spôsobom zainteresovaný na výsledku konania, pričom musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že je možné pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

Je teda zrejmé, že nestačí len samotné subjektívne hľadisko navrhovateľa , ale je nutné posudzovať každú námietku zaujatosti na základe objektívnych okolností prípadu.

Účastník konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že sudca je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený. Nestačí len uviesť, že navrhovateľ je presvedčený o sudcovej zaujatosti, pretože sudca rozhodoval prípad s výsledkom, s ktorým navrhovateľ nesúhlasí.

V uvedenej veci je potrebné uviesť, že z charakteru súdnych sporov vyplýva skutočnosť, že prinajmenej jedna zo sporových strán nesúhlasí s výrokom súdu a cíti sa byť ukrivdená.

Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že ustanovenie § 14 ods. 3 OSP výslovne vylučuje, aby dôvodom pochybností o sudcovej nezaujatosti mohli byť okolnosti spočívajúce v jeho postupe v prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 OSP dospel k záveru, že sudkyne Krajského súdu v Trnave nie sú zaujaté. Preto ich z prejednávania a rozhodovania vo veci nevylúčil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2 Ndzk 4/2008 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik