Najvyšší súd 2 Obo 43/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: S.k., a.s., C.X., B., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. M.M., Š.X., B., správca konkurznej podstaty úpadcu Mgr. S.P., S.X., B., o určenie poradia pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. októbra 2007 č.k. 55 Cbi 353/01-87 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. októbra 2007 č.k. 55 Cbi 353/01-87 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 4 099 349,30 Sk, prihlásená v konkurznom konaní úpadcu, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5K 68/00 je pohľadávkou s právom na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 ZKV s tým, že v časti, v ktorej nebude môcť byť žalobca uspokojený ako oddelený veriteľ, ide o pohľadávku IV. triedy. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia rozsudku právny predchodca žalobcu sa žalobou došlou dňa 18.10.2001 domáhal určenia poradia svojej pohľadávky vo výške 4 099 349,30 Sk tak, že ide o pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.12.2000 sp. zn. 5K 68/00 vyhlásil na majetok dlžníka Mgr. S.P_ konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. M.M_ Na prieskumnom pojednávaní správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku v celej výške a pravosti, poprel len nárok na oddelené uspokojenie pohľadávky. Podľa konštatovania súdu medzi sporovými stranami nie je sporné, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo záložné právo na parcele č. 438,439 a na dome súpisné číslo 696 na základe rozhodnutí o určení záložného práva č. X. a č. X. tak ako to vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. X., ani to, že k speňaženiu zálohu došlo v exekučnom konaní č. EX 6/99 cca vo výške 2 400 000 Sk, ani skutočnosť, že výťažok z predaja založených vecí sa stal súčasťou
konkurznej podstaty. Sporné zostalo iba to, či záložné právo žalobcu v zmysle § 28 ods. 9 ZKV už zaniklo, či je žalobca oddeleným veriteľom. Súd dospel k názoru, že keďže konanie začína dôjdením návrhu na súd čiže v danom prípade dňa 21.3.2000, na konkurzné konanie sp. zn. 5 K 68/000 a na spory vyvolané a súvisiace s týmto konkurzom, teda aj na toto konanie o určenie poradia pohľadávky, sa vzťahuje ZKV v znení novely č. 12/1998 Z.z. platnom a účinnom od 1.2.1998 do 31.7.2000. Z tohto názoru súd vyvodil záver, že neobstojí námietka žalovaného o zániku práva žalobcu na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 ods. 9 ZKV. Toto zákonné ustanovenie sa na predmetné konkurzné konanie nevzťahuje, keďže podľa tohto ustanovenia možno postupovať iba v tých konkurzných veciach, ktoré sa riadia ZKV účinným od 1.8.2000. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu.
Keďže predaj založenej veci sa uskutočnil v exekúcii, ale výťažok z predaja nemohol byť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vydaný oprávnenému a tým pohľadávka veriteľa zabezpečená záložným právom nebola uspokojená, nemohlo záložné právo viažúce sa k pohľadávke zaniknúť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný a navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Tvrdí, že súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil. Svoje odvolanie odôvodňuje ustanoveniami § 6 ods. 1a 2, § 14 ods. l písm. e/ § 28 ods. l ZKV v znení účinnom do 31.7.2000, z nich vyvodzuje, že kedže súčasťou konkurznej podstaty sa nestal záloh, preto pri jeho speňažení nemôže byť pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
uspokojená oddelene. Nakoľko úpadca Mgr. S.P_ dňa 28.6.2006 zomrel, mal byť konkurz ohľadom majetku úpadcu zrušený v zmysle § 44 ods. 2 ZKV, čím odpadajú dôvody na určení, ktorého sa domáha žalobca.
Po zrušení konkurzu a zbavení správcu konkurznej podstaty jeho funkcie, nebude daná ani jeho aktívna alebo pasívna legitimácia a ak žalobca nezoberie svoj návrh späť, bude musieť súd pretože nebudú dané dôvody na vydanie rozhodnutia o určení alebo pravosti pohľadávky
žalobné návrhy zamietnuť. Tento záver opiera a komentár ZKV. K odvolaniu žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal uznania poradia časti prihlásenej pohľadávky na oddelené uspokojenie v zmysle § 28 ZKV v sume 4 099 349,30 Sk, v konkurzom konaní úpadcu Mgr.
S.P_ a že táto bude uspokojená z výťažku predaja nehnuteľnosti. Zo spisu je tiež zrejmé, že Krajský súd v Bratislave vyhlásil konkurz na majetok úpadcu uznesením zo dňa 29.12.2000 a návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka došiel na súd 21.3.2000, súd l. stupňa však nesprávne z tejto skutočnosti vyvodil, že na riešenie a rozhodnutie veci treba aplikovať ZKV v znení novely č. 12/1998 Z.z. platnom a účinnom od 1.2.1998 do 31.7.2000. Podľa ust. § 70c zák. č. 510/2002, ktorý nadobudol účinnosť 1.9.2002 totiž konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neskončené právoplatným rozhodnutím súdu sa dokončia podľa tohto zákona, pričom cit. ustanovenie nemá dodatok, „ak nie je ustanovené inak“, a teda ani inaké ustanovenia ako ich majú ust. § 70a a 70b z predchádzajúcich noviel. Naproti tomuto ust. § 70d ods. l, začlenené do ZKV zák. č. 646/2004 účinnom od 1.1.2005 inakšie ustanovenia má, sa všetky netýkajú riešenia a rozhodnutia veci. Nesprávny je tiež úsudok súdu l. stupňa vyjadrený vo vete, že sporné je iba to či záložné
právo žalobcu v zmysle § 28 ods. 9 ZKV už zaniklo, či je žalobca oddeleným veriteľom, ktorým viaže rozhodnutie sporu závislým od tohto, či záložné právo žalobcu zaniklo v zmysle § 28 ods. 9 ZKV. Ust. § 28 ods. 9 ZKV je súčasťou ust. § 28 ZKV ako celku, ktorý zákonodarca zaradil spolu s ust. § 27 až § 29 pod označenie speňaženie teda sa týka speňažovania vykonávaného správcom konkurznej podstaty nemožno ho aplikovať na riešenie sporného prípadu, kedy nehnuteľnosť, na ktorej viazlo záložné právo, bola predaná v exekúcii pred vyhlásením konkurzu, výťažok z predaja však bol zahrnutý do konkurznej podstaty a tento výťažok sa má podľa § 14 ods. l druhá veta ZKV použiť na uspokojenie oddeleného veriteľa.
V exekučnom konaní č.k. Ex 6/99 došlo k speňaženiu predmetu zálohu a výťažok z ich predaja sa stal podľa § 14 ods. l, písm. e/ ZKV súčasťou konkurznej podstaty. K zániku záložného práva nestačí, aby bola vec predaná v exekučnom konaní ale je potrebné, aby záložca zložil záložnému veriteľovi cenu založenej veci. Speňažením zálohu v rámci exekučného konania síce došlo k realizácii záložného práva, ale bolo preukázané, že výťažok, ktorý exekútor obdržal, záložnému veriteľovi pred vyhlásením konkurzu nevydal. K uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky preto nemohlo dôjsť. Na základe tohto skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa treba podľa § 219 O.s.p. potvrdiť, aj keď s čiastočne
iným odôvodnením. Odvolateľovým oznámení podľa ktorého úpadca zomrel 28.6.20006 čo ostane žalovaný oznámil súdu l. stupňa na pojednávaní dňa 25.10.2007 sa odvolací súd v súvislosti s rozhodovanou vecou nezaoberal. Odvolateľ nedoložil do spisu dôkaz o tom, že si ako správca konkurznej podstaty splnil povinnosť vplývajúcu mu z ust. § 44 ods. 2 ZKV na ktorý sa v odvolaní poukazuje a že súd konkurz zrušil, tak aby odvolací súd mohol pri rozhodovaní tejto spornej veci vziať úpadcovu smrť náležite do úvahy. Úspešnému žalobcovi vzniklo v zmysle § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy konania mu nevznikli a preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. apríla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu