Najvyšší súd Slovenskej republiky 2 Obo 51/2008
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K., IČO: X., zast. Mgr. M., advokátkou, M., proti žalovanému l. rade: J., žalovanému v 2. rade: Ing. K., žalovanému v 3. rade: E., žalovanému v 4. rade: M., žalovanej v 5. rade: K., žalovanému v 6. rade: Ing. J., žalovanej v 7. rade: MUDr. E., žalovanej v 8. rade: M., žalovanému v 9. rade: Ing. K., žalovanému v 10 rade: J., žalovanej v 11. rade: E., žalovanej v 12. rade: Z., žalovanému v 13. rade: M. a žalovanej v 14 rade: K. , zast. JUDr. D., advokátkou, K., o návrhu na určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. novembra 2007 č.k. 35 Cbi 7/2006-157 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žalovaní v 1.-14. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 49 721 Sk na účet jeho právnej zástupkyne..
Odôvodnenie:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom určil, že popretá pohľadávka žalobcu vo výške 43 188 463 Sk v konkurznom konaní vedenom pod. č.k. 36 K 10/2005 proti úpadcovi S., IČO: X. sa považuje za zistenú v prvej triede s právom na oddelené uspokojenie vo výške 42 520 834 Sk. Žalovaných v 1-14 rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 346 675 Sk, na účet jeho právnej zástupkyne.
Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca si konkurznou prihláškou zo dňa 14.9.2005 prihlásil do konkurzného konania úpadcu pohľadávku v celkovej výške 43 188 463 Sk ako pohľadávku prvej triedy uspokojenia, z toho pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie vo výške 42 520 834 Sk.
Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2005 popreli pohľadávku správca konkurznej podstaty vo výške 47 428,60 Sk čo do pravosti z dôvodu neexistujúceho právneho základu pohľadávky v popretej výške z titulu zápočtu faktúr č. 30/03, č.4/04,a č.243199 a aj konkurzní veritelia označení v žalobe na strane žalovaného ako žalovaní 1-14. Žalovaní v 1-14 rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne popreli pohľadávku žalobcu v celom rozsahu čo do právneho dôvodu oddeleného uspokojenia a aj výšky. V neskoršom vyjadrení uviedli, že popreli pohľadávku len čo sa týka práva na jej oddelené uspokojenie.
Túto skutočnosť odôvodňujú tým, že ešte pred uzatváraním zmluvy o predaji podniku v rámci privatizácie si uplatnili svoje právo ako reštituenti. Nakoľko ich nárok bol zamietnutý tak si ho uplatnili na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktorý ich nárok potvrdil a potvrdil ho aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z ust. § 7 zák. č. 87/1991 Zb. jednoznačne podľa nich vyplýva, že úpadca nemal právo nakladať s nehnuteľnosťami a pokiaľ úpadca s týmito nehnuteľnosťami nakladal tak, že uzavrel záložné zmluvy, ktoré sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Predmetné záložné zmluvy boli uzavreté v rozpore s § 7 a 9 zák. č. 87/1991 Zb. a týkajú sa nehnuteľností, na ktoré si uplatnili svoj reštitučný nárok.
Súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných v 1-14 rade vo vzťahu k absolútnej neplatnosti Zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 26.4.2004, 20.4.2004 a 5.5.2004 uzatvorených medzi žalobcom a záložným veriteľom S. na strane záložcu nemá oporu v cit. ust. § 7 a 9 zák. č. 87/1991 Zb. pretože § 9 ods. l cit. zák. má na mysli zmluvu o prevode vlastníckeho práva a zmluvu o prenechaní veci do užívania čo nie je tento prípad. Je názoru, že keby zákonodarca bol chcel zahrnúť aj záložnú zmluvu výslovne by to uviedol.
Pokiaľ ide o § 68 ods. 2 ZKV, na ktorý sa žalovaní v 1. až 14. rade vo svojich vyjadreniach okrem § 7a 9 zák. 87/1991 Zb. odvolávajú, súd dospel k záveru, že toto ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých môžu byť veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd zahrnuté do podstaty. V danom prípade boli tieto veci spísané do tzv. osobitného zoznamu, tzn. že nie sú zahrnuté do konkurznej podstaty ako takej s tým, že správca konkurznej podstaty úpadcu pristúpi k ich speňažovaniu len v tom prípade, ak nebude nárokom reštituentov uplatneným v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici vyhovené. Nemôže nastať situácia, ako to uvádza právna zástupkyňa žalovaných v 1. až 14. rade, že tieto nehnuteľnosti budú bez ďalšieho speňažené, z ich výťažku bude bez ohľadu na oprávnené reštitučné nároky uspokojovaný oddelený veriteľ a tak by došlo k znemožneniu reštitučných nárokov reštituentov.
Proti tomuto rozsudku sa odvolali žalovaní v 1.-14. rade a navrhli ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.
Uvádzajú, že ich právna zástupkyňa poprela právny dôvod oddeleného uspokojenia vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, na ktoré bolo zriadené záložné právo, hoci špeciálna úprava reštitučných nárokov zákona č. 87/1991 Zb. uvádza v § 7 ods. l, že vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v ktorom sa nachádzala ku dňu doručenia písomnej výzvy na vydanie veci povinnej osobe.
K odvolaniu zaujal obšírne stanovisko žalobca, a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Písomným podaním zo dňa 5.5.2008 vzala právna zástupkyňa žalovaných v 1.-14. rade odvolanie späť.
Podľa § 207 ods. 2 a 3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo ( § 222 ods. l O.s.p.)
Na základe tohto odvolací súd odvolacie konanie podľa § 207 ods. 3 O.s.p. zastavil.
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto predstavujú odmenu advokátovi za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaných). Trovy právneho zastúpenia predstavujú 49 525 Sk + režijný paušál 196 Sk.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. mája 2008 JUDr. Jozef Štefanko, v.r. predseda senátu