UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti povinnej: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. W.. L.. T.. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Ján Reptiš, advokát so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie 236,04 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 16Er/15/2015, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2021, č. k. 15CoE/34/2021-92, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinnej o d m i e t a.
II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Levice (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 14. júla 2020, č. k. 16Er/15/2015-51, vyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie istiny 236,04 Eur a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 Eur (I. výrok), exekúciu v časti o vymoženie istiny 236,04 Eur a v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia vo výške 235,50 Eur zastavil (II. výrok) a návrh povinnej vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok). 2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 30. decembra 2021, č. k. 15CoE/34/2021- 92, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14. júla 2020 v napadnutej časti III. výroku potvrdil.
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie (č.l. 104 spisu). Dôvodnosť svojho dovolania vymedzila s poukazom na ust. § 420 písm. f/ C.s.p. Podľa povinnej, odvolací súd nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bližšie skúmal skutočnosti rozhodujúce pre jeho záver, konkrétne pravosť podpisu povinnej na doručenke, ktorým došlo k prevzatiu platobného rozkazu okresného súdu č.k.
14Ro/474/2014-40 zo dňa 23. októbra 2014. Dovolaciemu súdu povinná navrhuje, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Oprávnený sa k dovolaniu povinného nevyjadril.
5 . Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie povinnej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
6. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o z mene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017“) nadobudlo dňa 01.04.2017 účinnosť novelizované ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 síce určilo pravidlo, že ak ust. § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo.
9. V posudzovanej veci dovolaním povinnej bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané dňa 30. decembra 2021, teda bolo vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie povinnej (podané dňa 16. mája 2022) bolo potom rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
10. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017, 3ECdo/16/2017, 5Oboer/25/2018, 2Oboer/13/2018 a 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018 a I. ÚS 281/2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018.
11. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 novelizovaného Exekučného poriadku, prípustnosť dovolania povinnej podaného proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčená podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.
12. Dovolanie povinnej je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
13. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Oprávnenému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd nepriznal z dôvodu, že mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok