Najvyšší súd 2 Sžo 249/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Eleny Kováčovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa: J. Z., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Michalovciach, za účasti: O. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č.j.: 2006/ 01141- KNO zo dňa 21. júna 2006, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. júla 2008, č.k. 5 Sp 19/2006-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Sp 19/2006-38 zo dňa 15. júla 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č.j.: 2006/ 01141-KNO zo dňa 21. júna 2006, ktorým bolo rozhodnuté vo veci nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.), uplatneného navrhovateľom a O. Z. tak, že navrhovateľ J. Z. a O. Z. nespĺňajú podmienky zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k nehnuteľnosti C-KN, parc. č. X. a parc. č. X., k.ú. V., v stave E-KN parc. č. X., v pozemkovej knihe neknihované, zapísané na LV č. X. k.ú. V. z dôvodu, že nie sú oprávnenými osobami podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby jedným zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd nezistil zo strany odporcu porušenie zákona v preskúmavanom rozhodnutí, dospel k záveru, že je správne a rešpektujúce príslušné ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z., pričom sa stotožnil s právnym názorom odporcu. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku navrhovateľovi a jeho manželke na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k nehnuteľnosti v zmysle ich návrhu.
Krajský súd uviedol, že navrhovateľ a jeho manželka neuniesli dôkazné bremeno a v priebehu správneho ani súdneho konania nepreukázali, žeby boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, na vydanie ktorých si uplatnili reštitučný nárok a nepreukázali ani, žeby ich vlastníkmi boli ich právni predchodcovia, od ktorých nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe darovacích zmlúv a kúpnej zmluvy. Rovnako nepreukázali ani reštitučný titul. Nevedeli s presnosťou uviesť ani to, kedy malo k odňatiu predmetných nehnuteľností dôjsť.
Z vyššie špecifikovaných najmä listinných dôkazov, s prihliadnutím na vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní, vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet tohto konania, podľa ich evidencie v katastri nehnuteľností boli vytvorené z neknihovanej pozemno-knižnej parcely, vzhľadom na ktorú skutočnosť navrhovateľ a jeho manželka nesplnili podmienky na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práv na náhradu uvedené v § 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Zopakoval tvrdenia z opravného prostriedku a žiadal v podstate napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, že žiada, aby vlastnícky podiel z parcely č. X. vo výmere 46m 2 bol navrhovateľovi a jeho manželke vrátený. Podotkol, že uvedený podiel nadobudol spolu s manželkou notárskou zápisnicou overenou na Správe katastra v Michalovciach a je zapísaný na liste vlastníctva č. X. a č. X.
Uvedené zopakoval tiež na pojednávaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Žiadal, aby mu bola vrátená cesta, ktorá vedie ku svahu, teda časť parcely, ktorá sa nachádza medzi stavbou chaty a svahom.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Je toho názoru, že dôkazné bremeno preukazujúce reštitučný titul bolo na navrhovateľovi a jeho manželke, ktorí nepreukázali ani v priebehu správneho konania, a ani v priebehu súdneho konania, na základe akej právnej skutočnosti im bolo odňaté vlastnícke právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1, § 250ja ods. 2 , § 214 ods. 1 v spojení s § 246c OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu č.j.: 2006/01141-KNO zo dňa 21. júna 2006.
Správny orgán rozhodol, že J. Z. a O. Z. nespĺňajú podmienky zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo na priznanie práva na náhradu k nehnuteľnosti C-KN parc. č. X. a parc. č. X., k.ú. V., v stave E-KN parcela č. X. v pozemkovej knihe neknihované zapísané na LV č. X. k.ú. V. z dôvodu, že navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami podľa § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby jedným zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.
Ako vyplynulo z pripojeného administratívneho spisu žiadosťou zo dňa 9. novembra 2004, doručenou Obvodnému pozemkovému úradu v Michalovciach dňa 18. novembra 2004, si navrhovateľ a jeho manželka O. Z. uplatnili reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. V. zapísaným na LV č. X. ako parc. KN č. X. spevnená plocha vo výmere 21m 2 v podiele 1/1 vo vlastníctve J. Z. a manželky O., na LV č. X. ako parc. č. X. spevnená plocha predtým a parc. č. X. vinica vo výmere 54 a 46m 2 v podiele 47/160 vo vlastníctve J. Z. a podiele 46/160 vo vlastníctve O. Z. a parc.č . X., a to tej časti, ktorá vznikla z parcely č. X. odobratej pre cestu k dvom chatám s tým, že pôvodnými spoluvlastníkmi boli J. V., M. V., J. R., M. R., M. H., A. S. a neb. M. G.. Z predmetnej žiadosti ďalej vyplynulo, že pri kúpe časti parcely č. X. a X. na základe aj snímky z katastrálnej mapy zo dňa 5. mája 1982 nebola prevedená deľba výmery parc. č . X.. Na tomto snímku bola vyznačená iba jedna parcela ako celok. Pri vyhotovovaní geometrického plánu projektant previedol delenie parcely č. X. a X., t.j. z 2057m 2 , z ktorých pripočítal aj výmeru pre parc. č. X. inému vlastníkovi, ktorý nie je spoluvlastníkom parciel č. X.. Týmto bola skrátená výmera parciel X. a X., t.j. o 47m 2 . Uvedenú časť z týchto parciel pri ďalšom meraní pričlenil, zakreslil projektant pre prístupovú cestu, ktorá vedie za chatou navrhovateľa a jeho manželky bez súhlasu aj ostatných vlastníkov pozemkov.
Správny orgán v uvedenej veci vykonal dokazovanie a zistil, že reštitučný nárok bol uplatnený k nehnuteľnosti k parc. č. X. a k parc. č. X. k.ú. V.. Z vyjadrenia správy katastra Michalovce zo dňa 9. mája 2006 vyplynulo, že parc. C-KN č. X. a parc. č. X. k.ú. V. bola vytvorená z parcely E-KN č. X. v pozemkovej knihe nezaknihovanej.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku taktiež poukázal na uvedenú skutočnosť a uviedol, že z listu Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Michalovce zo dňa 9. mája 2006 – písomnej identifikácie parciel evidovaných v pozemno-knižnej zápisnici č. 1922 ako mpč. X. a mpč. X., grafickej identifikácie, výpisu z pozemno-knižnej zápisnice č. 1922, fotokópie listín RI 295/89 a vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. ÚP 413/86 a V 218/04 vyplýva, že C-KN parc. č. X. a č. X. k.ú. V. boli vytvorené z E-KN parc.č. X. v pozemkovej knihe neknihovanej a zapísanej v zmysle § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. na LV č. X..
Samotný navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 15. júla 2008 pred Krajským súdom v Košiciach po nahliadnutí do kópie katastrálnej mapy zo dňa 9. mája 2006, grafickej identifikácie mpč. X. a mpč. X. uviedol, že reštitučný nárok si uplatnil na časť parcely pôvodne vedenej ako parc. č. X. a X ako pokračovanie parc.č. X. a X. vedených na LV č. X. po parcelu č. X, pričom tieto nehnuteľnosti, nárok na ktoré si uplatňuje v reštitučnom konaní, podľa súčasného stavu KN tvoria časť parcely č. X. a parc. č. X. tak, ako je uvedené v rozhodnutí správneho orgánu.
Odvolací súd, zhodne s názorom krajského súdu, uvádza, že zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond (§ 1 zákona č. 503/2003 Z.z.).
Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa toho zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že navrhovateľ v konaní pred správnym orgánom ani v konaní pred súdom nepreukázal splnenie podmienok ustanovených zákonom č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu za nehnuteľnosti parc. č. X. a parc. č. X. a to, že by navrhovateľ spolu s manželkou boli oprávnenými osobami v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., a žeby pozemok prešiel do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby spôsobom uvedeným v § 3 zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že dokazovanie zo strany odporcu bolo zamerané na zistenie, či nehnuteľnosť, ku ktorej si navrhovateľ a jeho manželka uplatnili reštitučný nárok patrila právnym predchodcom navrhovateľov a či bola odňatá postupom uvedeným v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Vzhľadom k tomu, že parcely C-KN X. a X. k.ú. V. boli vytvorené z neknihovanej parcely E-
KN č. X. nemohli navrhovatelia preukázať, že táto nehnuteľnosť patrila im, resp. ich právnym predchodcom a bola odňatá v rozhodnom období.
Nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, pričom odvolací súd sa stotožnil s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.
Rovnako správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľa v súlade so zákonom, pričom listiny získané v konaní boli podkladom pre jeho rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, nakoľko nebol v konaní úspešný a odporcovi preto, že mu tieto nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2009
JUDr. Jana Henčeková, PhD, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová