Najvyšší súd 2 Tost 32/2010 Slovenskej republiky
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 6. decembra 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného JUDr. Ing. J. M. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné o sťažnosti obžalovaného Ing. P. P. proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 10. novembra 2010, sp. zn. PK 1 Tš 8/2005, takto
rozhodol :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sťažnosť obžalovaného Ing. P. P. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku napadnutým uznesením uložil obžalovanému Ing. P. P., ktorý je obžalobou prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 28. októbra 2004, sp. zn. VII Gv 205/04 stíhaný pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., poriadkovú pokutu vo výške 1200 eur.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu podal sťažnosť obžalovaný Ing. P. P..
V jej odôvodnení poukazuje na to, že jeho ochorenie nie je bežným ochorením. Preto ho dlhodobo ošetruje popredný odborník z odboru lekárstva, gastroenterológie, ktorému plne dôveruje. Je teda pochopiteľné, že nevyhľadával iného lekára (napokon aj požiadavka súdu na ospravedlnenie z pojednávania je smerovaná na stanovisko ošetrujúceho lekára).
Žiadal preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil, lebo pokuta mu bola uložená neodôvodnene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného Ing. P. P. je nedôvodná.
Najvyšší súd z obsahu procesného spisu zistil, že Špecializovaný trestný súd určil termín hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci na 8. - 11. novembra 2010. Z doručenky založenej v spise (č.l. 6164) je preukázateľné, že obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie 19. októbra 2010.
Z podania obžalovaného, ktoré bolo konajúcemu súdu doručené 5. novembra 2010 je zrejmé, že ide o ospravedlnenie v ktorom sa konštatuje, že jeho zdravotný stav má tendenciu sa zhoršovať. Tlačivá, ktoré mu konajúci súd doručil pre takýto prípad (na týchto tlačivách súd požadoval vyjadrenie ošetrujúceho lekára k schopnosti obžalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania) nepredložil z dôvodu, že jeho ošetrujúci lekár sa len koncom týždňa (t.j. koncom týždňa predchádzajúcemu ospravedlnenie) mal vrátiť zo zahraničia.
Podľa § 90 ods. 1 Tr. por. ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia možno ho predviesť; na to a iné následky neustanovenia sa (§ 66 Tr. por.) musí byť v predvolaní upovedomený.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. por., kto okrem iného neuposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa citovaného zákona, toho môže predseda senátu potrestať poriadkovou pokutou až do výšky 1650 eur.
V prvom rade Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že príkaz daný obžalovanému podľa § 66 ods. 1 Tr. por. je potrebné bez akýchkoľvek pochybností považovať za jeho riadne a včasné predvolanie na hlavné pojednávania (č.l. 6164), ktoré prevzal už 19. októbra 2010 spolu s tlačivom pre vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Tým zároveň konajúci súd vyjadril, že za dostatočné ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní bude považovať relevantné vyjadrenie ošetrujúceho lekára.
Obžalovaný však napriek tomu k svojmu ospravedlneniu neúčasti na hlavnom pojednávaní nepredložil vyjadrenie svojho ošetrujúceho lekára, ale argumentoval len svojimi subjektívnymi pocitmi, ktoré nemajú oporu v lekárskych postupoch a hodnoteniach zdravotného stavu. Preto aj najvyšší súd dospel zhodne s názorom prvostupňového súdu vyjadreného v odôvodnení jeho uznesenia, že ospravedlnenie obžalovaného z hlavného pojednávania v dňoch 8. – 11. novembra 2010 treba považovať za nedostatočné.
Trestný poriadok síce pojem „dostatočné ospravedlnenie“ bližšie nedefinuje, ale zo samotného obsahu tohto pojmu, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že musí ísť nielen o vážny dôvod (napr. zdravotný), ktorý bránil v účasti na úkone, ktorý však musí byť včas, ale aj vierohodne preukázaný.
V danom prípade ospravedlnenie obžalovaného z neúčasti na hlavnom pojednávaní takéto požiadavky nespĺňalo.
Správne a v súlade so zákonom preto postupoval predseda senátu pokiaľ mu uložil v zmysle § 66 ods. 1 Tr. por. poriadkovú pokutu 1200 eur.
Rovnako správne postupoval predseda senátu aj pri stanovení výšky pokuty v hornej polovici sadzby. Zohľadnil pritom na jednej strane dôležitosť úkonu, ktorý mal byť vykonaný t.j. hlavné pojednávanie v priebehu troch dní, na ktorom sa zúčastnili ďalší spoluobvinení a ich obhajcovia, a ktoré muselo byť pre jeho neúčasť odročené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov preto o sťažnosti obžalovaného Ing. P. P. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 06. decembra 2010 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková