Najvyšší súd 3 Ndt 21/2014 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obžalovaného R. K. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2014 v Bratislave námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Krajského súdu v Bratislave obžalovaným R. K. a takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestná vec obžalovaného R. K. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4To 104/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a .
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 3. apríla 2014 sp. zn. 3T 18/2014, doposiaľ neprávoplatným, bol obžalovaný R. K. uznaný za vinného z pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a bol mu podľa § 212 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Tým istým rozsudkom bol obžalovaný K. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodený pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave sa vedie pod sp. zn. 4To 104/2014.
Krajský súd v Bratislave vo veci určil termín verejného zasadnutia na 9. októbra 2014.
Písomným podaním zo 6. októbra 2014 obžalovaný R. K. podal námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave, pretože má dôvodné pochybnosti o nezaujatosti celého krajského súdu. Krajský súd v Bratislave v rôznych štádiách konania nedôsledne prešetril a nedostatočne ustálil dôvody jeho väzby, čím sa stalo, že dôvody väzby boli nezákonné. Dostatočne tiež neprešetril jeho sťažnosť, v ktorej namietal, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu a riadne sa brániť. Konaním krajského súdu tak boli porušené jeho práva, česť a dôstojnosť, čím mu navodil pocit nespravodlivosti.
Spis bol predložený 28. novembra 2014 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu obžalovaného K. na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie inému súdu.
Podľa existujúcej súdnej praxe, námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti všetkým sudcom konkrétneho súdu, v danom prípade proti sudcom Krajského súdu v Bratislave, sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle ustanovenia § 23 Tr. por.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave vo svojich vyjadreniach, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 837 - 843 zhodne uviedli, že v predmetnej trestnej veci sa necítia byť zaujatí, obžalovaného R. K. nepoznajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade námietky zaujatosti vznesenej obžalovaným, preskúmal predložený spisový materiál a existenciu dôvodov pre odňatie veci a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa a zistil, že návrh obžalovaného nie je dôvodný .
V zmysle citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. za dôležité dôvody je potrebné považovať také okolnosti, ktoré umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie účelu trestného konania iným súdom ako súdom miestne príslušným. Dôležitými dôvodmi sú okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie skutkového stavu veci, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne spravodlivé rozhodnutie súdu.
Z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné „dôležité dôvody“. V predmetnej veci obžalovaný vo svojom podaní neuviedol ani voči jednému sudcovi krajského súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto veci. Z obsahu predloženého spisového materiálu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Skutočnosť, že obžalovaný K. má rozdielny názor na právne otázky, ktoré sa majú vo veci riešiť ako krajský súd, sama o sebe, bez konkretizovania relevantných skutočností z hľadiska § 31 ods. 1 Tr. por. nemôže byť podkladom na vznesenie námietky zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu, lebo neodôvodňujú ich zaujatosť zo zákonom predpokladaných dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného K. Krajskému súdu v Bratislave neodníma.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 3. decembra 2014
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová