← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Rozsudok

3 Sznc 5/2009

Ukladá povinnosť
Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd 3 Sžnč 5/2009-96 Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: D., s.r.o., D., zastúpený: Mgr. M. H., advokát, R. proti odporcovi: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová č. 19, Bratislava, právne zastúpené: B., B. s.r.o., D., v konaní proti nečinnosti odporcu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ukl ad á odporcovi p ovin n osť kon ať a r ozh od n ú ť v administratívnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 27. apríla 2005 proti Oznámeniu zo dňa 04. apríla 2005 o rozhodnutí hodnotiacej komisie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania zo dňa 15. februára 2005 o nepridelení nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu navrhovateľa s názvom: „Rozšírenie výroby s dôrazom na zavedenie progresívnych technológií umožňujúcich spracovanie listnatej suroviny na nábytkové polotovary s vysokou pridanou hodnotou v spoločnosti D., s.r.o., D. – 1110000 Sektorový operačný program priemysel a služby, opatrenie 1111010 Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb, výzva SOPPS-2004-1.1.“, a to do 30 dní od doručenia uznesenia súdu.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 120,88 eura do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. M. H., advokáta, R.

Odôvodnenie

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2009 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 27.04.2005 proti Oznámeniu zo dňa 04.04.2005 o rozhodnutí hodnotiacej komisie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania zo dňa 15.02.2005 o nepridelení nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu navrhovateľa s názvom: „Rozšírenie výroby s dôrazom na zavedenie progresívnych technológií umožňujúcich spracovanie listnatej suroviny na nábytkové polotovary s vysokou pridanou hodnotou v spoločnosti D., s.r.o., D. – 1110000 Sektorový operačný program priemysel a služby, opatrenie 1111010 Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb, výzva SOPPS-2004-1.1.“ Výzva vyhlásená dňa 15.06.2004.

Navrhovateľ podal Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania, Bratislava, (ďalej len NARMSP), žiadosť o pridelenie nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu. Hodnotiaca komisia NARMSP dňa 15.02.2005 rozhodla o nepridelení nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu navrhovateľa.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok – odvolanie, v zmysle informácií zverejnených na internetovej stránke odporcu. Podľa týchto informácii je rozhodnutie o pridelení/nepridelení nenávratného finančného príspevku rozhodnutím vydanom v správnom konaní a možno voči nemu podať opravné prostriedky podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Odvolaním zo dňa 27.04.2005 sa navrhovateľ domáhal, aby orgán rozhodujúci o tomto odvolaní rozhodol o zmene prvostupňového rozhodnutia tak, že Projektu D. pridelí požadovaný nenávratný finančný príspevok.

NARMSP rozhodla ako druhostupňový orgán o odvolaní navrhovateľa rozhodnutím zo dňa 23.05.2005 označeným ako „Odvolanie proti rozhodnutiu hodnotiacej komisie zo dňa 15.02.2005 – oznámenie“ o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ žalobu domáhajúc sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Prešove o tejto žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 26.10.2007, spis. zn. 1S/152/2005 tak, že zrušil oznámenie NARMSP zo dňa 23.05.2005, 2273/05 vo veci odvolania proti rozhodnutiu hodnotiacej komisie zo dňa 15.02.2005 a vrátil vec na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP. Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť 11.12.2007.

Navrhovateľ podaním zo dňa 11.02.2008 doručeným NARMSP a odporcovi, žiadal o bezodkladné rozhodnutie o odvolaní z 27.04.2005 proti rozhodnutiu NARMSP o nepridelení nenávratného finančného príspevku na realizáciu Projektu D. v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove.

NARMSP doručila dňa 25.03.2008 navrhovateľovi upovedomenie účastníka konania o predložení odvolania odvolaciemu orgánu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok alebo zákon č. 71/1967 Zb.) zo dňa 05.03.2008, ktorým odporcu informovala, že ako prvostupňový orgán o odvolaní navrhovateľa nerozhodla a v rámci autoremedúry podanému odvolaniu nevyhovela. Odvolanie a celý spisový materiál k projektu D. predkladá odvolaciemu orgánu – Ministerstvu hospodárstva SR na rozhodnutie.

Odporca ku dňu podania tohto návrhu na súd vo veci nerozhodol, čo je podľa navrhovateľa v rozpore s článkom 46 ods. 1, článkom 48 ods. 2 a článkom 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), s § 3 ods. 3, §49 ods. 1, 2 správneho poriadku.

Navrhovateľ návrh zdôvodnil tým, že odporca bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, je navrhovateľ nútený domáhať sa, aby mu splnenie povinnosti rozhodnúť o odvolaní žalobcu z 27.04.2005 proti rozhodnutiu NARMSP o nepridelení nenávratného finančného príspevku na realizáciu Projektu D. bolo uložené súdnym rozhodnutím.

Odporca k návrhu navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.03.2009 uviedol nasledovné: Z hľadiska odporcu je podstatným vyjadrenie k domnelej nečinnosti pri rozhodovaní o podanom odvolaní navrhovateľa zo dňa 27.04.2005 v zmysle výzvy súdu, avšak kľúčovou otázkou je otázka formy budúceho rozhodnutia odporcu, právneho postavenia pri rozhodovaní a najmä otázka určenia procesných postupov, na základe ktorých dôjde k vydaniu takéhoto rozhodnutia pri poskytovaní pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ.

Právne postavenie riadiaceho orgánu, ktorým je v súlade s článkom 18, ods. 2 písm. d/ Nariadenia č.1260/1999 zo dňa 21.06.1999 všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch (ďalej len Nariadenie 1260) a uznesením vlády SR č. 133/2002, Ministerstvo hospodárstva SR pre Sektorový operačný program Priemysel a služby (ďalej len SOP PS), vychádza z európskeho práva. Toto právne postavenie je charakterizované právami, povinnosťami, kompetenciou a zodpovednosťou riadiaceho orgánu v procese prípravy, implementovania, monitorovania SOP PS. Riadiaci orgán je pri svojej činnosti kontrolovaný v zmysle mechanizmov kontroly stanovených v Nariadení 1260. Na poskytovanie pomoci zo štrukturálnych fondov sa v plnej miere vzťahujú predpisy o štátnej pomoci, ktorých právnym základom sú ustanovenia primárneho práva EÚ, a to čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o pomoci poskytovanej štátmi, teda štátnej pomoci poskytovanej vo forme tzv. nenávratného finančného príspevku.

Samotná pomoc zo štrukturálnych fondov, v tomto prípade z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, sa poskytovala konečným prijímateľom malým a stredným podnikateľom vo forme tzv. nenávratného finančného príspevku, ďalej len NFP.

Po uzávierke termínu na predkladanie žiadostí o NFP dňa 30.09.2004, začal proces vyhodnocovania predložených žiadostí, Vyhodnocovanie žiadostí o NFP uskutočňovala hodnotiaca komisia. Záver hodnotenia žiadosti navrhovateľa o NFP prijala hodnotiaca komisia dňa 09.02.2005, v zmysle ktorého žiadosť navrhovateľa o pridelenie NFP na realizáciu projektu neschválila. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že projekt navrhovateľa v porovnaní s inými žiadateľmi nedosahoval naplnenie kritérií SOP PS.

Proti rozhodnutiu komisie podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodla NARMSP dňa 23.05.2005 tak, že potvrdila neschválenie žiadosti navrhovateľa a nepridelenie NFP. Uvedené rozhodnutie zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.10.2007.

Pokiaľ ide o právnu úpravu postavenia a postupu uvedených subjektov, odporca uviedol postavenie hodnotiacej komisie, ministra hospodárstva SR, resp. MH SR, ktoré sa podieľajú na procese hodnotenia žiadosti o NFP a prideľovania NFP tak, že tieto subjekty nekonajú ako správne orgány, ktoré v procese hodnotenia žiadosti vydávajú správne rozhodnutia, keďže nerozhodujú na základe zákona o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale ide o subjekty, ktoré mimo správneho konania posudzujú splnenie, či nesplnenie podmienok žiadateľov o NFP špecifikovaných vo výzve a schéme štátnej pomoci. Práva a povinnosti vznikajú žiadateľovi až uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP, nie skôr, a to v nadväznosti na § 18 ods. 1 a 2 zákona o štátnej pomoci. Postavenie, právomoci a procedúra prijímania rozhodnutí týchto subjektov vychádza z Nariadenia 1260 a na jeho základe z programových dokumentov, ktoré v zmysle Nariadenia 1260 schvaľuje Komisia, t.j. najmä zo schémy štátnej pomoci a z Programového doplnku k SOP PS. Ide o záväzné akty, ktoré nepočítajú s možnosťou uplatňovania opravných prostriedkov voči rozhodnutiu o neschválení žiadosti o NFP a nepridelení NFP a teda neposkytujú právny rámec pre takéto uplatnenie opravných prostriedkov.

Na túto špecifickú oblasť právnych vzťahov vznikajúcich v oblasti poskytovania štátnej pomoci, regulovanú takmer výlučne Nariadeniami orgánov EÚ, prípadne inými dokumentmi vydanými na ich základe, nemožno bez ďalšieho aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Jednoznačne to vyplýva aj zo zákona č. 231/1999 o štátnej pomoci (ďalej len „zákon o štátnej pomoci“) v znení účinnom do 30.04.2004, ktorý v § 11 ods. 5 výslovne vylučuje aplikáciu správneho poriadku v procese poskytovania štátnej pomoci malým a stredným podnikateľom.

Podľa odporcu je s účinnosťou od 01.05.2004 zákon o štátnej pomoci založený na rovnakom princípe s určitými zmenami vyplývajúcimi z európskych noriem a nie je daný žiadny dôvod na to, aby mal poskytovateľ v období po 01.05.2004 pri rozhodovaní o poskytnutí štátnej pomoci postupovať podľa správneho poriadku.

Odporca na základe uvedeného navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby žalobu žalobcu zo dňa 19.02.2009 zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods.2 písmeno b/ OSP), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 OSP) a po oboznámení sa so stanoviskom odporcu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Súd z návrhu navrhovateľa v tejto veci zistil, že skutkový stav nie je medzi účastníkmi konania sporný. Spornou zostáva právna otázka, či je odporca nečinný a nekoná po vydaní rozsudku Krajským súdom v Prešove spis. zn. 1 S/152/2005 zo dňa 26.10.2007, ktorý zrušil oznámenie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania zo dňa 23.05.2005,

2273/05 vo veci odvolania proti rozhodnutiu hodnotiacej komisie zo dňa 15.02.2005 a vrátil vec na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP.

Súd sa zaoberal návrhom navrhovateľa, v danom prípade zistil, že odporca po vydaní rozsudku Krajského súdu v Prešove č. konania 1S/152/2005-33 a to aj napriek sťažnosti navrhovateľa nekoná, nevydal vo veci rozhodnutie.

V tomto prípade bola uverejnená výzva na predkladanie žiadostí na pridelenie NFP dňa 15.06.2004. Napadnuté rozhodnutie – oznámenie bolo vydané dňa 04.04.2005.

Podľa § 1 ods.1 správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ide o všeobecný právny predpis o správnom konaní, ktorý sa aplikuje na administratívne konania pokiaľ jeho pôsobnosť nie je osobitným zákonom vylúčená Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení účinnom ku dňu vydania Oznámenia t.j. ku dňu 04.04.2005, pôsobnosť správneho poriadku nevylúčil. Preto je potrebné, aby odporca na konanie správny poriadok aplikoval.

Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar stanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

V zmysle citovaných ustanovení zákona vyplýva odporcovi zákonná povinnosť, aby vo veci konal a rozhodol o odvolaní navrhovateľa zo dňa 27.04.2005 proti Oznámeniu zo dňa 04.04.2005 o rozhodnutí hodnotiacej komisie Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania zo dňa 15.02.2005 o nepridelení nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu navrhovateľa s názvom: „Rozšírenie výroby s dôrazom na zavedenie progresívnych technológií umožňujúcich spracovanie listnatej suroviny na nábytkové polotovary s vysokou pridanou hodnotou v spoločnosti D., s.r.o., D. – 1110000 Sektorový operačný program priemysel a služby, opatrenie 1111010 Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb, výzva SOPPS-2004-1.1.“ Výzva vyhlásená dňa 15.06.2004, a to do 30 dní od doručenia uznesenia súdu, keďže osobitný zákon nevylúčil pôsobnosť správneho poriadku na predmetné konanie. Zo zákona, ani zo Štatútu hodnotiacej komisie na posudzovanie žiadostí a projektov nevyplýva iná úprava, na konanie o odvolaní je preto príslušný odporca (§ 58 ods. 2 správneho poriadku).

Podľa § 46 veta tretia zákona č. 528/2008Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (zákon účinný od 01.01.2009) sa konania o poskytnutí pomoci a podpory začaté a neukončené schválením alebo neschválením žiadosti pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa tohto zákona.

Žiadosť navrhovateľa nebola schválená, navrhovateľovi nebol pridelený NFP a to ešte pred 01.01.2009, t.j. konanie je potrebné považovať v zmysle citovaného zákona za ukončené neschválením žiadosti a preto je na konanie potrebné aplikovať zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení účinnom v čase vydania napadnutého Oznámenia zo dňa 04.04.2005.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 02.02.2009, vypracovanie a podanie návrhu dňa 12.02.2009 podľa § 14 ods. 1 a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), vo výške podľa § 11 ods. 1 vyhlášky t.j. 2x 53,49 eura a 2x 6,95 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, celkom 120,88 eura.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27.apríla 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 3 Sznc 5/2009 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik