3Sžo/155/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: S. J., bytom H., zastúpený JUDr. Martinom Ganczerom, advokátom so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/OPK zo dňa 05.03.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/90/2014-53 zo dňa 26.03.2015 jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/90/2014-53 zo dňa 26.03.2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/OPK zo dňa 05.03.2014, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného - Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 308 zo dňa 13.11.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca, ako veliteľ hliadky, dňa 05.08.2013 v čase výkonu služby, okolo 06.20 hod. spoločne s práp. S. U., v Bratislave na križovatke ulíc Vajnorská a Bojnická, pri plnení úloh zastavili vodiča osobného motorového vozidla zn. Suzuki Swift, EČ: E. Ing. W. J., ktorý sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke) v znení neskorších predpisov, ktorého žalobca kontroloval a kolega zapisoval osobné údaje vodiča z občianskeho preukazu a telefónne číslo. Žalobca uložil vodičovi pokutu 150 € za prejazd na červenú, čo vodič odmietol zaplatiť. Žalobca následne od vodiča požadoval úplatok - kartón šampanského De Luxe za to, že zistený priestupok nebude riadne zadokumentovaný a vodič bude môcť pokračovať v jazde bez sankcie. Uvedený úplatok bol žalobcom opakovane požadovaný od vodiča aj telefonicky dňa 08.08.2013 v čase o 08. 03 hod. zo súkromného telefónneho čísla žalobcu.

Skutkový stav bol zistený vlastným šetrením, ktorým na základe hlásenia sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vznesení obvinenia voči žalobcovi, predloženej správy vyšetrovateľa z vyšetrovacieho spisu, ako dôkazy využil informácie z dostupných dokladov, najmä zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného vodiča, svedkyne Ing. C. E., rekognície osôb, výpisy hovorov a SMS správ a ďalších dôkazných prostriedkov.

Podľa názoru súdu, správny orgán vec správne právne posúdil, riadne zistil skutkový stav a rozhodol v súlade so zákonom. II.

Proti rozsudku Krajského súdu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.05.2015, v ktorom uviedol, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f), písm. h), ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom vec nesprávne právne posúdil. Bolo porušené aj právo žalobcu na spravodlivý proces a právo na súdnu a inú právnu ochranu. V danom prípade súd nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde. Žiadal odročiť pojednávanie určené na deň 26.03.2015 z dôvodu vydania rozhodnutia o prerušení konania v písomnej forme. Zároveň s návrhom na prerušenie bolo súdu doručené aj predvolanie na verejné zasadnutie konané na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Nestotožňuje sa s právnym názorom prvostupňového súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zákonnom spôsobe získania dôkazu z vykonanej telekomunikačnej prevádzky. Na takýto dôkazný prostriedok nebolo možné prihliadať s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 zo dňa 08.04.2014, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Pl. ÚS 10/2014 zo dňa 23.04.2014. V danom prípade teda neexistuje žiaden dôkaz preukazujúci vykonanie hovoru medzi žalobcom a vodičom. Súd sa nevysporiadal so všetkými rozpormi a skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe. Nevykonal žiadne vlastné dokazovanie a postup súdu vyhodnotil ako nedostatočný. Rozhodol bez vypočutia žalobcu a svedkov zo správneho konania nekonfrontoval. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí sa nezakladajú na pravde, žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil a jeho zotrvanie v služobnom pomere príslušníka PZ nie je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Č.p.: KM-OLVS-169/2013/OPK zo dňa 05.03.2014, ktorým bol personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 308 zo dňa 13.11.2013 (o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) potvrdený a rozklad žalobcu zamietnutý.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Vypočuté osoby, Ing. J. a Ing. E. zhodne tvrdili, že dňa 05.08.2013 v čase okolo 06.20 hod. sa viezli k osobným motorovým vozidlom značky Suzuki Swift, EČ: E. v Bratislave, kde ich na križovatke ulíc Vajnorská a Bojnická v smere z mesta zastavila hliadka PZ. Vodič policajného vozidla Ing. J. oznámil, že sa dopustil priestupku - prešiel na červenú pri prejazde križovatky Vajnorská a Magnetová. Policajt oznámil, že to bude na pokutu 150 € alebo na odobratie vodičského preukazu. Keďže uvedený obnos nemali, žiadali o vypísanie šeku. Následne policajt prišiel k vozidlu a pri dverách spolujazdkyne oznámil, že im ušetril peniaze za ktoré má vodič kúpiť spolujazdkyni topánky alebo kabelku za 130 € a za zvyšok mu majú kúpiť kartón šampanského De Luxe. Zároveň si vypýtal telefónne číslo Ing. J.. Vo štvrtok, dňa 08.08.2013 Ing. J. telefonoval niekto zo súkromného čísla, ktorý sa predstavil ako polícia a pýtal sa, či už vo veci konali a čo vybavili. Po otázke kde to majú nechať, mu osoba, ktorá sa predstavila ako policajt povedala, že na benzínovej pumpe Agip na Vajnorskej ulici pumpárovi. V ten istý deň mu ešte 3 krát zvonil niekto so súkromným číslom, telefón nezdvihol. Okolo 19.00 hod, Ing. J. volal na linku 158, kde oznámil čo sa stalo a na druhý deň išiel udalosť oznámiť na Inšpekciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Mená policajtov nepoznajú, týchto spoznali prostredníctvom rekognície z fotoalbumu, v ktorom určili 2 osoby, o ktorých predpokladali, že ich kontrolovali.

Z výpovedí vypočutých policajtov vyplýva, že na zastavenie a kontrolu daného vozidla si nespomínajú, resp. také vozidlo nezastavovali, dvojicu nepoznajú. Žalobca tvrdil, že Ing. J. netelefonoval a nemá vedomosť o použití svojho telefónu inou osobou.

Podľa ust. § 192 ods. 1 až 5 zákona č. 73/1998 Z.z., 1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné služobné zaradenie, b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, h) zrušené od 01.05.2004. (2) Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. 40b) (3) Policajt zaradený v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa prepustí zo služobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia. (4) Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov. (5) O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona, policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz. w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej súvislosti poukazuje na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené už v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 5/2011- 77, z ktorých vyplýva: „procesné ustanovenie, podľa ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi, treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochrany práv. Ide totiž o stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak za súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených záujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci, sa smú použiť v príslušnom konaní. Z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného poriadku vyplýva zásadný zákaz použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho trestného konania v inom trestnom konaní, avšak s určitými taxatívne vymenovanými výnimkami. Trestný poriadok upravuje matériu získavania a použitia obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami iba v rámci trestného konania. Naproti tomu získavanie a použitie obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami v iných konaniach, resp. pre účely iných konaní upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním (§ 1 ods. 1 a 2).“

Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky v právnom závere vyslovenom vo vyššie označenom náleze vychádzal z namietaného porušenia čl. 22 ods. 1 ústavy, čl. 13 listiny a čl. 18 ods. 1, 2 dohovoru sťažovateľom, ktorý o. i. v tejto súvislosti konštatoval, že „z už citovaných ustanovení zákona o ochrane pred odpočúvaním vyplýva, že použitie informačno - technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu sa zasahuje do súkromia, v inom ako trestnom konaní je možné, iba „ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných“. Aj keď je Colná správa oprávnená používať záznamy vyhotovené informačno-technickými prostriedkami, rozsah takéhoto oprávnenia je obmedzený už uvedeným účelom uvedeným v zákone. Správne konanie o skončenie služobného pomeru colníka, ale ani občianske súdne konanie o preskúmanie rozhodnutia vydaného v takomto správnom konaní nie sú konaniami, v ktorých by bolo možné použiť záznam vyhotovený pomocou informačno-technických prostriedkov, keďže to odporuje účelu, na ktorý môžu byť takéto záznamy použité. Je pravdou, že podľa ustanovenia § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, avšak iba za podmienky, že tieto dôkazné prostriedky sú v súlade s právnymi predpismi. Nie je teda možné prihliadnuť na dôkazy získané či vykonané nezákonným spôsobom.“

Čo sa týka námietky žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dokazovanie, odvolací súd uvádza, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Uvedená námietka preto nie je dôvodná.

Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalobca po nariadení pojednávania súdom, podal návrh na prerušenie konania, o ktorom nebolo rozhodnuté. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd pochybil, keď pred vydaním rozhodnutia vo veci, prípadne súčasne s jeho prijatím, neprihliadol na doručený návrh a neoboznámil účastníkov konania s dôvodmi, pre ktoré návrhu nevyhovel. Podľa úpravy v ust. § 246c ods. 1 druhá veta O.s.p., je v konaniach podľa Piatej časti O.s.p. prípustný opravný prostriedok, len ak je to ustanovené v tejto časti. Možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým nebolo návrhu o prerušenie konania vedeného podľa Piatej časti O.s.p., daná nie je. Postup súdu, z ktorého je zrejmé, že nedospel k záveru o potrebe prerušiť konanie, pričom nevydal príslušné rozhodnutie, je síce možné považovať za chybný, avšak nemajúci vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Vzhľadom na okolnosť, že najvyšší súd dospel k záveru o potrebe zmeniť prvostupňové rozhodnutie krajského súdu z iných dôvodov, námietka žalobcu je vo vzťahu k výsledku odvolacieho konania irelevantná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne nesprávne a v rozpore so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 220 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.