Najvyšší súd 3 Tost 27/2011 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2011 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného S. F. pre trestný čin vzbury väzňov podľa § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1T 6/92, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného S. F. sa z a m i e t a .
Odôvodnenie
Uznesením z 18. augusta 2011, sp. zn. 2Ntok 1/2011, Krajský súd v Bratislave podľa § 399 ods. 2 Tr. por. na neverejnom zasadnutí zamietol návrh na povolenie obnovy konania podaný odsúdeným S. F. v trestnej veci vedenej na tomto krajskom súde pod sp. zn. 1T 6/92.
Odsúdený S. F. žiadal o povolenie obnovy konania vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 1993, sp. zn. 1T 6/92, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 1994, sp. zn. 1 To 116/93, ktorými bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vzbury väzňov podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť a pol roka so zaradením na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania krajský súd odôvodnil tým, že svojim obsahom je zhodný s návrhmi na povolenie obnovy konania opakovane podaných odsúdeným v tejto veci a následne súdom zamietaných. Odsúdeným uvádzané tvrdenia spočívajúce v tom, že je nevinný, že bol politickým väzňom, slovné napadanie prokurátorov a sudcov, ktorí vo veci procesne konali, nepovažoval krajský súd za zákonne akceptovateľné dôvody obnovy konania či už v zmysle § 394 ods. 1 alebo ods. 5 Tr. por.
V zákonom stanovenej lehote podal odsúdený S. F. proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania sťažnosť. Napadnuté uznesenie považuje za dôkaz o skresľovaní pravdy, zakrývajúce „zločinstvá“ sudcov a prokuratúry. Š. vystrihalo z videozáznamu dejstvo „čo ja robím na streche hradu“.
Na základe týchto skutočností žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky o zrušenie napadnutého uznesenia a prikázanie veci na rozhodnutie inému krajskému súdu, „kde je neni tak rozvynutá a prepojená komunistická zločinnosť...“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o podanej sťažnosti preskúmal v intenciách § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť ako konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Krajský súd v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia vecne a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil prečo o návrhu, vzhľadom na uvádzanie tých istých skutočností, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, rozhodol na neverejnom zasadnutí a prečo tieto skutočnosti nie sú „skôr neznámymi“, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení s už „skôr známymi“ odôvodniť iné, než pôvodné rozhodnutie o vine alebo treste (podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.). Adekvátne krajský súd odôvodnil, prečo návrh odsúdeného nespĺňa podmienky obnovy konania v zmysle § 394 ods. 5 Tr. por. S týmito závermi krajského súdu sa Najvyšší súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Preto Najvyšší súd rozhodol tak, ako je to vo výroku tohto uznesenia uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 14. septembra 2011
JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová