Najvyšší súd 3 Tost 32/2013 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2013 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby F. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 4. októbra 2013, sp. zn. 3Ntc 13/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby F. H. sa z a m i e t a .
Odôvodnenie
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave zo 4. októbra 2013, sp. zn. 2KPt 112/2013, uznesením zo 4. októbra 2013, sp. zn. 3Ntc 13/2013, podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) vzala vyžiadanú osobu F. H., nar. X. v B., trvale bytom Č., občana Slovenskej republiky, do predbežnej väzby na základe formulára typu A k európskemu zatýkaciemu rozkazu vydaného Štátnou prokuratúrou v Eisenstadte, Rakúska republika, zo dňa 11. marca 2013, sp. zn. 15St 76/12t, na účely trestného stíhania pre trestný čin nezákonného obchodovania s narkotikami a psychotropnými látkami podľa § 28a ods. 1/SMG rakúskeho trestného zákona s tým, že väzba začala plynúť dňom 3. októbra 2013 od 15.55 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásila vyžiadaná osoba F. H. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení podanom prostredníctvom obhajkyne namietal, že v konaní neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mal byť vzatý do predbežnej väzby. Z európskeho zatýkacieho rozkazu ako aj ďalších dokladov predložených zo strany Rakúskej republiky nie je zrejmé, že by bolo voči nemu vznesené obvinenie. Súčasne v európskom zatýkacom rozkaze absentuje miera jeho účasti na trestnom čine. Poprel tiež akékoľvek spáchanie trestnej činnosti v Rakúskej republike. V sťažnosti poukazoval na to, že žije riadny a usporiadaný život, má stále zamestnanie, z ktorého je pozitívne hodnotený a na adrese svojho trvalého pobytu riadne preberá poštové zásielky. Okrem toho sa stará aj o svoju onkologicky chorú matku. Nie je preto dôvod na jeho vzatie do predbežnej väzby. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby najvyšší súd predmetné uznesenie zrušil a prepustil ho na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby F. H. nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že Štátna prokuratúra v Eisenstadte v Rakúskej republike vydala dňa 11. marca 2013 európsky zatýkací rozkaz, sp. zn. 15St 76/12t, na štátneho občana Slovenskej republiky F. H., a to za účelom jeho trestného stíhania pre trestný čin nezákonného obchodovania s narkotikami a psychotropnými látkami podľa § 28a ods. 1/SMG rakúskeho trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v období rokov 2009 až 2012 odpredal v Bratislave 134g PIKA (metamfetamínu) osobe menom S. F..
F. H. bol zadržaný 3. októbra 2013 o 15.55 hod. v Bratislave príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, Odboru kriminálnej polície (č.l. 4) a 4. októbra 2013 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave na Krajský súd v Bratislave návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby (č.l. 8-10). Na podklade tohto návrhu rozhodla predsedníčka senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu menovaného (č.l. 33-34) o jeho vzatí do predbežnej väzby.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o EZR predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Sudca krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení osoby z predbežnej väzby aj pred uplynutím tejto lehoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že krajský súd, pri rozhodovaní o návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry na vzatie vyžiadanej osoby F. H. do predbežnej väzby, postupoval v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. S jeho závermi sa najvyšší súd stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.
V súvislosti s námietkou vyžiadanej osoby ohľadom jeho neviny najvyšší súd konštatuje, že pre účely rozhodovania o predbežnej väzbe vyžiadanej osoby neprináleží súdom Slovenskej republiky riešiť otázky spojené s posudzovaním viny, resp. neviny vyžiadanej osoby.
Vo vzťahu k namietanému nepresnému popisu skutku, pre ktoré mal byť vydaný európsky zatýkací rozkaz, treba upozorniť na tú skutočnosť, že presná špecifikácia skutku je nevyhnutnou náležitosťou až rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. Opis skutkového deja uvádzaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu a rovnako tak i jeho právna kvalifikácia vychádza z formulára A, ktorý je jediný v danom čase k dispozícii, pričom tieto považuje tunajší súd pre účely rozhodovania o predbežnej väzbe za dostatočne určité.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia a sťažnosť vyžiadanej osoby F. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. októbra 2013
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová