← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie

3 Tost 33/2012

Zamieta
Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd 3 Tost 33/2012 Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Milana Lipovského v trestnej veci vyžiadanej osoby I. H. v konaní o návrhu krajskej prokurátorky v Nitre na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 5. septembra 2012 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby I. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. augusta 2012, sp. zn. 3Ntc 10/2012, a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby I. H., rod. P. sa z a m i e t a .

Odôvodnenie

Predseda senátu Krajského súdu v Nitre na základe návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 19. júla 2012, sp. zn. 2KPt 38/12, uznesením zo dňa 17. augusta 2012, sp. zn. 3Ntc 10/2012, rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR) sa vyžiadaná osoba I. H., rod. P., t. č. vo výkone predbežnej väzby v Ústave na výkon väzby v Nitre, berie do vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala vyžiadaná osoba I. H., prostredníctvom svojho obhajcu, sťažnosť, v ktorej namietala, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu nezodpovedá požiadavke uvedenej v ustanovení § 176 Tr. por., keďže je odôvodnené len všeobecne. Namietala tiež, že opis a formulácia skutkov, ktorých sa mala na rakúskom území dopustiť, je v európskom zatýkacom rozkaze nejasná a nezrozumiteľná a skutočnosti uvádzané v tomto zatykači je potrebné ešte zistiť a ustáliť, z čoho vyplýva, že vydávacie konanie proti jej osobe sa vedie nedôvodne a pre nedostatočne zistené skutky, čím by vyžiadanej osobe bola spôsobená v prípade jej vydania ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu. Ďalej vyžiadaná osoba namietala, že nebola zistená v európskom zatykači výška škody ani približne, čo u nej vyvoláva vážne pochybnosti o správnosti doterajších rozhodnutí v rámci doterajšieho konania. Poukázala aj na skutočnosť, že doposiaľ nebola súdne trestaná, má trvalé bydlisko, kde sa zdržiava aj so svojou rodinou a prehlásila, že sa na požiadanie príslušných orgánov sama dostaví na územie Rakúskej republiky. Navrhla preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a prepustil vyžiadanú osobu z vydávacej väzby na slobodu.

Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku. Zistil, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je zákonné a sťažnosť vyžiadanej osoby I. H. nie je preto dôvodná.

Z predložených spisových materiálov vyplýva, že Štátna prokuratúra Wiener Neustadt, Rakúsko vydala dňa 12. júna 2012 pod číslom konania 6St 291/11m európsky zatýkací rozkaz na štátnu občianku Slovenskej republiky I. H., rod. P. pre účely jej vydania do Rakúskej republiky na trestné stíhanie pre trestný čin krádeže, krádeže v rámci kriminálnej skupiny podľa § 127, § 130 rakúskeho Trestného zákona pre skutky tam uvedené.

I. H. bola zadržaná v mieste svojho trvalého bydliska dňa 10. júla 2012 o 7.45 hod. príslušníkmi polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Následne prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre podala dňa 11. júla 2012 na Krajskom súde v Nitre návrh na vzatie I. H. do predbežnej väzby, na podklade ktorého predseda senátu Krajského súdu v Nitre uznesením zo dňa 12. júla 2012, sp. zn. 3Ntc 8/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2012, sp. zn. 5 Tost 28/2012, rozhodol o tom, že sa I. H. berie do predbežnej väzby s tým, že väzba jej začala plynúť momentom obmedzenia jej osobnej slobody, t. j. 10 júna 2012 o 7.45 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.

Na základe doručeného originálu predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu Krajskej prokuratúre v Nitre v zákonom stanovenej lehote (§ 15 ods. 4 zákona o EZR), podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre dňa 19. júla 2012, sp. zn. 2 KPt 38/12, v zmysle § 15 ods. 6 zákona o EZR návrh Krajskému súdu v Nitre na vzatie do vydávacej väzby I. H., na podklade ktorého predseda senátu Krajského súdu v Nitre uznesením zo dňa 17. augusta

2012, sp. zn. 3Ntc 10/2012, v zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR rozhodol o tom, že sa I. H. berie do vydávacej väzby.

V zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Na rozhodnutie o vydávacej väzbe je príslušný krajský súd, ktorý rozhodol o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby podľa § 15 zákona o EZR, ak sa o predbežnej väzbe nerozhodovalo, je príslušný na rozhodnutie o vydávacej väzbe krajský súd, v obvode ktorého vyžiadaná osoba býva, alebo sa zdržuje. Najvyšší súd konštatuje, že o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby rozhodol vecne aj miestne príslušný súd.

Najvyšší súd ďalej zistil, že boli splnené aj zákonné podmienky predpokladané v ustanovení § 15 ods. 4 a ods. 6 zákona o EZR a taktiež zistil, že krajský súd rozhodol o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby v rámci zákonom predpokladanej 40 dňovej lehoty trvania predbežnej väzby (§ 15 ods. 5 zákona o EZR), pričom nezistil ani porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v rámci konania o európskom zatykači (§ 14 ods. 1 zákona o EZR).

Najvyšší súd nezistil žiadne pochybenie v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby. Najvyšší súd považoval za potrebné uviesť v súvislosti s námietkami I. H., ktoré uviedla vo svojej sťažnosti proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, že tieto sú z hľadiska posudzovania dôvodov vydávacej väzby irelevantné. Inštitút vydávacej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (§ 16 zákona o Európskom zatýkacom rozkaze) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného poriadku. Súd v tomto štádiu nemôže skúmať ani dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky otázku právnej kvalifikácie skúma až pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. Taktiež odôvodnenie jednotlivých rozhodnutí súdov zodpovedá vyššie naznačenej požiadavke, kedy sa v podstate v štádiu predbežného vyšetrovania (prvé štádium), v ktorom sa skúmajú dôvody a podmienky podania návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, pri rozhodovaní o väzbe skúma len splnenie zákonných podmienok relevantných pre rozhodnutie o väzbe vyžiadanej osoby v zmysle zákona o EZR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, preto sťažnosť vyžiadanej osoby I. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. septembra 2012

JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3 Tost 33/2012 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik