Najvyšší súd 3 Tost 41/2011 Slovenskej republiky
UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave 7. marca 2012 v trestnej veci obžalovaného S. R. a spol. pre účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o sťažnosti A. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 2. septembra 2011, sp. zn. 1T 23/2002, takto
rozhodol:
Podľa § 148 ods. 1 písm. b/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) sťažnosť A. R., otca obžalovaných S. R. a C. R., sa z a m i e t a .
Odôvodnenie
Na Krajskom súde v Trnave ako súde prvého stupňa sa vedie trestné stíhanie obžalovaného S. R. a obžalovaného C. R. (ako aj ďalších obžalovaných), a to na základe obžaloby podanej krajským prokurátorom v Trnave pod sp. zn. 2 Kv 94/00.
Trestné stíhanie sa vedie pre skutky právne kvalifikované
u obžalovaného S. R. ako účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom (čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.) podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.;
u obžalovaného C. R. ako účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. a ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Tieto delikty mali obžalovaní spáchať tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia Krajského súdu v Trnave z 2. septembra 2011, č.k. 1T 23/2002-1797.
Uvedeným rozhodnutím podľa § 231 ods. 1 Tr. por., s použitím § 11 ods. 1 písm. d/ Tr. por. trestné stíhanie obžalovaných S. R. a C. R. pre tam uvedené skutky bolo zastavené. Dôvodom tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo zistenie, že uvedení obžalovaní zomreli; ich trestné stíhanie nebolo doteraz právoplatne skončené.
Proti uzneseniu krajského súdu písomne podal sťažnosť A. R., otec obidvoch obžalovaných. Sťažovateľ nešpecifikoval zámer sledovaný podaným opravným prostriedkom s tým, že jeho odôvodnenie predloží súdu do štrnásť dní, čo sa však nestalo.
Najvyšší súd postupujúci v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) čiastočne aplikoval ustanovenie § 147 ods. 1 písm. a/ Tr. por., pričom zistil, že sťažovateľ A. R. nemôže podať predmetnú sťažnosť.
Podľa § 231 ods. 2 Tr. por. proti rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania môže sťažnosť podať len prokurátor (zhodne aj ustanovenie § 223 ods. 4 Tr. por.).
A. R. z tohto dôvodu nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti, a preto Najvyšší súd sťažnosť podľa § 148 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 7. marca 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová