← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší súd·Uznesenie

3 Tost 41/2014

Zamieta
Súd
Najvyšší súd Slovenskej republiky

Najvyšší súd 3 Tost 41/2014 Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2014 v Bratislave v konaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu, o sťažnosti vyžiadanej osoby Ľ. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. novembra 2014, sp. zn. 8Ntc 34/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby Ľ. B. sa z a m i e t a .

Odôvodnenie

Na základe Krajskou prokuratúrou Košice dňa 4. novembra 2014 predloženého originálu európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Chomutove pod sp. zn. 47Tm 2/2011, dňa 21. augusta 2014 a návrhu prokurátora na vydávaciu väzbu Krajský súd v Košiciach uznesením príslušného sudcu zo 6. novembra 2014, sp. zn. 8Ntc 34/2014, rozhodol podľa § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze tak, že vyžiadanú osobu Ľ. B., nar. X., slovenského štátneho občana, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca s predpokladaným ukončením výkonu trestu 1. decembra 2014, berie do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z.z., ak pominú dôvody výkonu trestu spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil Ľ. B. do zápisnice o výsluchu vyžiadanej osoby sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil. Z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, že sťažnosť podal preto, lebo po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (v inej veci)

si chce zariadiť osobné záležitosti súvisiace s bývaním, družkou a rodinou. Potom sám nastúpi výkon trestu v Českej republike do 30 dní od jeho nariadenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ – vyžiadaná osoba sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Zistil, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu originálu európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR) Okresného súdu v Chomutove vydaného dňa 21. augusta 2014 pod sp. zn. 47Tm 2/2011, v českom jazyku vyplýva, že tento súd žiada o vydanie Ľ. B., slovenského štátneho občana na výkon trestu odňatia slobody v trvaní jedného raka nepodmienečne, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom uvedeného súdu dňa 10. júna 2013, sp. zn. 47Tm 2/2011, za prečin krádeže podľa § 205 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 Tr. zákonníka Českej republiky spáchaného na území Českej republiky.

V súčasnosti sa vyžiadaná osoba Ľ. B. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach – Šaci, ktorý trest odňatia slobody mu bol uložený vo výmere osem mesiacov pôvodne s podmienečným odkladom rozsudkom Okresného súdu Trebišov dňa 30. mája 2013, sp. zn. 4T 94/2013, za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., následne s jeho premenou na trest nepodmienečný. Koniec tohto trestu má určený na deň 1. decembra 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že príslušný sudca v predmetnej veci rozhodnutia o vydávacej väzbe postupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, keďže vyžiadaná osoba, na ktorú sa doručený originál EZR vzťahuje, sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom a uvedené ustanovenie za týchto podmienok stanovuje vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

Dôvodom tejto väzby je zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o EZR (§ 16 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z.).

Skutočnosti uvádzané vyžiadanou osobou v podanej sťažnosti posudzoval najvyšší súd aj so zreteľom na to, či v prípade vyhovenia tejto sťažnosti nehrozí zmarenie účelu tohto konania o EZR. Vyžiadaná osoba Ľ. B., ako vyplýva aj z pripojeného odpisu registra trestov, sústavne pácha najmä majetkovú trestnú činnosť, takže v prípade jeho prepustenia z vydávacej väzby by reálne existovala nielen dôvodná obava zo zmarenia účelu konania o EZR, ale tiež z páchania ďalšej trestnej činnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sťažnosť vyžiadanej osoba ako nedôvodná zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave dňa 19. novembra 2014

JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 3 Tost 41/2014 – Najvyšší súd Slovenskej republiky | AI Pravnik