UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. povereným zamestnancom JUDr. W. V., bytom T., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. decembra 2015, č. k. 7Co/699/2015- 178, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 8C/192/2012-142 zo dňa 21. septembra 2015 rozhodol tak, že žalobcovi uložil zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur v kolkoch na rube tlačiva pripojenej poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí bude ho súd vymáhať.
2. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co/699/2015-178 zo dňa 9. decembra 2015 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou dňa 8. februára 2016 podal žalobca dovolanie podaním doručeným dňa 7. marca 2016. 4. Žalobca prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p..
5. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), konajúcou zamestnankyňou v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie prípustné nie je.
7. Z obsahu odvolacieho rozhodnutia je zrejme, že odvolací súd rozhodol správne, keď uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 a 2 potvrdil, ktorý postup súdu nie je možné kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola v niekoľkých prípadoch pred dovolacím súdom, na základe skorších podaní istého dovolateľa (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Išlo o konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/280/2015, 3Cdo/275/2014, 5Cdo/301/2014, 7Cdo/526/2014, 8Cdo/431/2014. Dovolací súd sa s odôvodnením v rozhodnutiach stotožňuje a poukazuje na tieto v plnom rozsahu.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) ako súd dovolací preto s poukazom na ustanovenie § 447 písm. c/ C. s. p. dovolanie žalobcu odmietol.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.