UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: X. G., narodený XX. D. XXXX, naposledy bytom L., t. č. na neznámom mieste, o vymoženie 119,50 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16Er/62/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. augusta 2013 č. k. 10CoE/84/2013-68, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e . II. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava z 5. apríla 2012 č. k. 16Er/62/2003-26, ktorým súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastavil. Odvolací súd súčasne oba návrhy oprávneného na prerušenie knania, postúpenie návrhu Ústavnemu súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 11. novembra 2013 odvolanie oprávnený.
2 . Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní oprávneného skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
3 . Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolacieho. Najvyšší súd uvádza, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný podľa § 9 ods. 1 a 2 OSP a § 10 ods. 1 a 2 OSP v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 CSP v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu (rovnako viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013 a z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013).
4. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému, povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.